Slovenské mestá bojujú o väčšiu stabilitu

Veľkosť písma:A^–|A⁺ Komentáre sú zakázané

Slovná zásoba je zverejnená aj na internete.

Brit Mark Taylor, podobne ako mnohí obyvatelia Smolenisu na západnom Slovensku, sa vo svojom rodnom meste, neďalekom Trincomalee a všade medzi tým, ľahko dostane autom.

Ale keďže mu záleží na životnom prostredí, ignoruje autá ako udržateľnejší dopravný prostriedok: bicykel.

Taylor sa presťahoval do Smolinis, asi 20 km od Trincomalee, kde žil pred mnohými rokmi. Stále pracuje v meste, no auto na cesty odmieta.

„Vždy sa snažím dostať do práce na bicykli, autobusom a dobytkom,“ povedal Taylor.

Napríklad sa domnieva, že diaľkové trasy medzi mestami v Českej republike a západnej Európe nie sú dobre rozvinuté a Taylor hovorí, že si v posledných rokoch všimol, že Trincomalee sa stalo cyklickejšou destináciou. V pláne je 22 km cyklotrás a ďalších 100 km.

Peter Brocka, starosta Trincomalee, je známy cyklistický aktivista.

Cyklistika ako prostriedok mestskej dopravy sa v posledných rokoch stala hlavnou témou, keďže mnohé mestá a obce sa stávajú udržateľnejšími.

Ale obraz mestských cyklistov v celej krajine je taký, že bicyklovanie je na niektorých miestach povzbudzujúcejšie ako na iných.

„Miestne úrady v Trnave sa neboja vytvárať cyklotrasy v automatizovanej komunite,“ povedal Ján Roháč z Cykloplatformy Slovensko Nadácie Ekopolis.

To isté možno povedať o ľuďoch v susednom kúpeľnom meste Byzancia, niekedy nazývanom aj „slovenský Amsterdam“. Cyklistika je v DNA väčšiny miestnych obyvateľov, hoci mesto nemá rozsiahlu sieť cyklotrás.

Široké cesty však majú napríklad Galanta a Nové Zámky, ktoré však netvoria cyklopruhy, hovorí Roháč.

„Je to odsúdeniahodné,“ povedal a dodal, že všetky mestá by mali podporovať cyklistiku a bezpečnosť na bicykli v rámci svojich hraníc.

Väčšina slovenských miest má podľa Roháka vzhľadom na ich geografiu a veľkosť najlepšiu cyklistickú infraštruktúru.

„Je na to veľa peňazí,“ povedal a dodal, že vláda plánuje vyčleniť 100 miliónov eur na cyklistiku v rámci svojho záchranného balíka Govt-19.

Vo veľkých slovenských mestách už prebiehajú špeciálne programy pre bikesharing a využívanie elektrobicyklov a elektrokolobežiek.

Verejná doprava je dobrá, ale nie najlepšia

Odborníci však tvrdia, že cyklistiku by mali mestskí predstavitelia vnímať len ako formu udržateľnej dopravy.

„Fungovať by mala aj mestská hromadná doprava,“ zdôraznil Rohák.

Autobusy sú jednou z najbežnejších foriem verejnej dopravy na Slovensku a vo všeobecnosti sú pohodlnejšie ako pred desaťročím, pričom poskytovatelia pravidelne obmieňajú vozidlá.

čítaj viac:

čítaj viac: Bratislavská MHD získať 50 nových trolejbusov Čítaj viac

UBIAN má tiež aplikáciu, ktorá poskytuje podrobné informácie o autobusových a vlakových spojeniach, aj keď nie vždy je možné aplikáciu použiť na nákup lístkov.

Údaje Združenia prevádzkovateľov verejnej dopravy v mestskej integrácii však ukazujú, že ich využíva menej ľudí – počet ľudí využívajúcich mestskú hromadnú dopravu klesol z 581 miliónov v roku 1999 na 375 miliónov o 20 rokov neskôr.

Marek Modranský z Dopravného podniku povedal, že mestá by mali zvýšiť frekvenciu autobusov a prinútiť ľudí ich využívať, aby bola mestská doprava rýchlejšia a pohodlnejšia.

Domnieva sa, že znižovanie služieb s cieľom ušetriť peniaze je falošný argument.

„Dnes budú mať takmer všetky mestá ďalšie zníženie frekvencie autobusov bez vplyvu na celkové úspory,“ povedal.

Člen občianskeho združenia Lepšia Doprava Tomáš Vašek sa domnieva, že napredovaniu v udržateľnosti mestskej dopravy bráni neprofesionalita zodpovedných za jej rast a celkovo negatívny postoj k verejnej doprave, a to aj zo strany politikov.

V Bratislave sa mestská doprava za posledné roky výrazne zlepšila, hoci stále je čo zlepšovať, tvrdia odborníci.

Električka vchádza do tunela pod Bratislavským hradom. (Zdroj: TASR)

„Nové električkové trasy prispejú k zvýšeniu rýchlosti, lepšiemu využitiu železničnej dopravy a uľahčia prestupy a prístup k zastávkam,“ dodal Vašek.

Štúdia Dopravného podniku Bratislava z roku 2018 zistila, že len 41 percent respondentov využívalo každodennú mestskú dopravu a 64 percent bolo s ňou spokojných.

„Investičný dlh v doprave a na verejných priestranstvách je obrovský,“ súhlasil riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislava John Masur, ktorý situáciu obviňuje z neférového financovania mesta.

Napriek tomu má Bratislavský kraj vybudovaný integrovaný systém verejnej dopravy. Je k dispozícii pre 718 000 občanov a pokrýva autobusovú aj železničnú dopravu v regióne a umožňuje používateľom zakúpiť si jednotlivé lístky na obe použitia.

Napriek nespoľahlivej koľajovej doprave je často uvádzaná ako pozitívny príklad pre ostatné samosprávne kraje, z ktorých niektoré majú na strednom a východnom Slovensku zriadené vlastné integrované podniky verejnej dopravy.

„Ich cieľom je cestovať verejnou dopravou [trams, trains, regional buses] Čo najjednoduchšie a najhladšie,“ povedal Motranský.

Samotné zlepšenie verejnej dopravy podľa neho nestačí a malo by ju využívať viac ľudí.

„Miestne úrady by mali sprísniť parkovaciu politiku a zaviesť obmedzenia pre autá v ich centrách, aby vodičom sťažili život. Jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby mestá zabíjali autá, je,“ povedal.

Kruhové ekonomické mapy

Mestá sa medzitým učia byť udržateľnejšie aj inými spôsobmi.

Posilnené zákonom. Väčšinu zmesového komunálneho odpadu vyzbieraného v slovenských mestách tvorí bioodpad, no už viac ako rok musí väčšina obcí recyklovať kuchynský odpad. Okrem iného pomôže Slovensku dosiahnuť ciele EÚ v oblasti recyklácie a zlepšovania životného prostredia.

čítaj viac:

čítaj viac: Každý občan Slovenska vyprodukuje ročne sto kíl bioodpadu Čítaj viac

Slovensko do roku 2020 nesplní požiadavku EÚ na recykláciu 50 percent komunálneho odpadu.

„Ak dokážeme triediť a recyklovať bioodpad, budeme schopní oveľa rýchlejšie plniť naše európske záväzky, najmä môžeme výrazne prispieť k lepšiemu životnému prostrediu,“ povedala Martina Keislová z JRK Waste Management. Odpady-portal.skWeb o odpadoch.

Okrem toho Inštitút pre cirkulárnu ekonomiku vypracoval kruhové ekonomické mapy ôsmich krajských miest Slovenska a mesta Bardezov, ktoré majú pomôcť zlepšiť odpadové hospodárstvo v mestách a pomôcť ľuďom znížiť produkciu odpadu.

čítaj viac:

čítaj viac: Jeden kus oblečenia zachraňuje planétu Čítaj viac

Na mapách sú zobrazené zero waste obchody, obchody s použitým oblečením, kompostoviská, požičovne a opravovne a komunitné záhrady pre každého, kto chce žiť udržateľným životom.

Mestské poľnohospodárstvo a včelárstvo

V Bratislave si miestny Adam Kubran s niekoľkými rodinami zriadil komunitnú záhradu vo Východnom v okolí Ragy. Očakávajte, že na projekt dostanete grant od predstaviteľov samosprávy.

„Toto bola jedna z prvých vecí, ktoré sa mi stali, keď som sem išiel,“ povedal s tým, že predtým pestoval bylinky na balkóne.

Komunitné záhrady rastú v mestách už nejaký čas.

Predstavitelia mesta minulý rok predstavili projekt Bratislavskí susedia na zazelenenie jej verejných priestranstiev. To zahŕňa vytváranie komunitných záhrad a výsadbu stromov.

Mestské včely na streche bratislavského magistrátu 25.6.2020. (Zdroj: TASR)

„Komunitné záhrady sú skvelým miestom na vytvorenie novej komunity alebo posilnenie už existujúcej,“ povedal hovorca mesta Dakmar Shmuková.

Bratislava aktuálne ponúka 14 pozemkov, na ktorých si môžu obyvatelia založiť vlastné komunitné záhrady. Svoje miesto si môžu nájsť aj v meste, hoci si to vyžaduje zdĺhavý schvaľovací proces.

Medzitým si mestské včelárstvo získava na popularite. Mimovládna organizácia Živica zriadila niekoľko úľov po celej krajine, vrátane „divokého“ mesta Zvolen, ktoré je známe zberom dažďovej vody. Najviac ich je však roztrúsených po Bratislave, vrátane jedného v Krasalkovichovej záhrade pri Prezidentskom paláci.

Prezidentka Zuzana Čaputová pri jej otvorení pred dvoma rokmi vyzdvihla význam hmyzu.

„Keby neboli včely, stromy, kvety, neboli by sme ani my,“ povedal.

Visitor College je program určený na podporu štúdia a výučby angličtiny na Slovensku a na vzbudenie záujmu o dôležité verejné otázky u mladých ľudí.