Emisie skleníkových plynov v EÚ sa približujú k úrovniam pred pandémiou Covid

(CN) – Emisie skleníkových plynov v Európskej únii v prvom štvrťroku 2020 stúpajú. informácie Eurostat zverejnil v utorok, ale zostávajú pod úrovňami spred pandémie Covid.

Eurostat, štatistický úrad EÚ, meria emisie skleníkových plynov z ekonomických činností vrátane dopravy, výroby, priemyslu a domácností. Emisie zahŕňajú plyny vrátane oxidu uhličitého, oxidu dusného a metánu.

„Každý skleníkový plyn má iný potenciál spôsobiť globálne otepľovanie v závislosti od jeho rádioaktivity, molekulovej hmotnosti a času v atmosfére,“ vysvetľuje úrad. Každému plynu je priradená metrika označovaná ako jeho potenciál globálneho otepľovania (GWP), ktorá sa používa na premenu emisií skleníkových plynov na ekvivalentné množstvá oxidu uhličitého alebo CO2.

Emisie majú vo všeobecnosti klesajúci trend od štvrtého štvrťroka 2010, kedy boli namerané na úrovni 1 187 miliónov ton ekvivalentu CO2. Dlhodobé údaje naznačujú, že emisie sú sezónne, zvyčajne sa zvyšujú v prvom a štvrtom štvrťroku a klesajú v druhom a treťom štvrťroku. Emisie klesli o 742 miliónov ton ekvivalentu CO2 v druhom štvrťroku 2020, keď pandémia Covid-19 zastavila veľkú časť kontinentu, ukazujú údaje.

Neskôr sa emisie zvýšili na 843 miliónov ton v treťom štvrťroku 2020 a 973 miliónov ton v prvom štvrťroku 2021. V prvom štvrťroku 2022 vyprodukovala 1 029 miliónov ton emisií, čo je menej ako 1 035 miliónov ton nameraných v prvom štvrťroku. 2019, rok pred pandémiou.

„Tento nárast je z veľkej časti spôsobený vplyvom ekonomického oživenia po prudkom poklese aktivity spôsobenej krízou COVID-19,“ uviedol Eurostat.

Sektory zodpovedné za najvyššie emisie sú domácnosti s 24 % merateľných emisií, verejné služby 21 %, výroba 20 %, poľnohospodárstvo 12 % a doprava a skladovanie 10 %. Spotrebiteľské emisie sa počítajú v segmente domácností spolu s jednotlivými vozidlami. Komerčná doprava vrátane leteckých spoločností, nákladnej dopravy a taxíkov sa počíta do sektora dopravy a skladovania. Sektory s najväčším nárastom emisií sú doprava a skladovanie, ťažba a stavebníctvo.

Z geografického hľadiska boli zvýšené emisie namerané vo všetkých členských štátoch okrem Slovenska, Fínska a Holandska. Emisie Slovenska stagnovali, zatiaľ čo emisie Fínska klesli za posledný rok o 1 % a Holandska o 9 %. Na druhej strane medzi krajiny s najväčším nárastom emisií patrí Bulharsko o 38 %, Malta o 21 % a Írsko o 20 %.

„Účty emisií do ovzdušia merajú rozdiel medzi hospodárstvom a životným prostredím vo vzťahu k emisiám do ovzdušia, aby sa posúdilo, či sú súčasné výrobné a spotrebné činnosti na udržateľnej ceste rastu,“ vysvetlil Eurostat. „Údaje odvodené z účtov emisií do ovzdušia môžu podporiť politiky politického rozhodovania zamerané na udržateľný ekonomický rast aj trvalo udržateľný rozvoj.“

V roku 2020 Európska komisia, výkonný orgán Európskej únie, prijala politiku známu ako Európska zelená dohoda, ktorej cieľom je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 50 % a do roku 2050 sa stať čistým nulovým producentom emisií. Parížska klimatická dohoda bola podpísaná v roku 2015.

Ako je tam uvedené Globálny uhlíkový projektEÚ dosiahla v znižovaní emisií skleníkových plynov od roku 2000 do roku 2020 väčší pokrok ako iné politické pododdiely s priemerným ročným znížením o 2,8 %. Emisie v Európskej únii – a v menšej miere aj v Spojených štátoch – však boli kompenzované zvýšenými emisiami v Číne a ďalších rozvojových krajinách, uviedla GCP.