Prečo sú v Európe opäť na pochode proputinovské strany

V Grécku získali v nedeľných voľbách tri nacionalistické strany vrátane proruskej strany Grécke riešenie a Sparťanov, zakázaných a neonacistických nástupcov Zlatého úsvitu, 34 z 300 kresiel v parlamente a 12,8 percenta hlasov.

Politici naklonení Putinovi sa po šoku z invázie dištancovali od ruského prezidenta, povedal Daniel Hegedus, vedúci pracovník German Marshall Fund, ktorý sa zameriava na strednú a východnú Európu. „Ale kyvadlo sa pomaly kýva späť,“ dodal.

V strednej a východnej Európe niektoré krajiny najbližšie k ukrajinským hraniciam ustúpili v dôsledku vojnovej únavy a krízy životných nákladov.

Ak sa proputinovským stranám podarí uchopiť mocenské páky, riskujú zablokovanie rozhodnutí NATO alebo EÚ o Rusku, ako aj odrezanie zbraní a pomoci týmto krajinám.

Stoltenberg bol nútený obhajovať informačnú kampaň NATO o vojne po tom, ako ju bývalý slovenský premiér Robert Fico označil za zasahovanie do predčasných volieb začiatkom tohto mesiaca.

Figo viedol nehanebne populistickú kampaň, v ktorej požadoval miernejšiu líniu voči Moskve, vyzýval na mierové rozhovory a prirovnával jednotky NATO na Slovensku k nacistom.

58-ročný muž a jeho nacionalistická ľavicová strana Smer vedú pred septembrovými voľbami v prieskumoch v krajine, ktorá zápasí s rastúcou infláciou a krízou životných nákladov.

„Povoliť aktuálnu politiku“

Slovensko prijalo desaťtisíce ukrajinských utečencov, poslalo zbrane a ako prvá krajina vyslalo do Kyjeva bojové lietadlá MiG-29.

„Je to jeden z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny v rámci NATO,“ povedal Hegedus. „Ak Robert Figo uskutoční svoje predvolebné slogany, bude to blízko k obratu v súčasnej politike.“

Výskum NATO zistil, že ak by sa konalo referendum, o niečo viac ako polovica (51 percent) Slovákov by hlasovala za zotrvanie v aliancii a 51 až 60 percent ľudí vo veku 25 až 64 rokov by chcelo zastaviť posielanie pomoci Ukrajine.

Figo hovorí o mieri s Ruskom s cieľom zmierniť ekonomickú záťaž Európy.

Je to taktika vytrhnutá z príručky premiéra susedného Maďarska Viktora Orbána. Pomstil sa za sankcie EÚ voči Moskve, vyzval na okamžité mierové rokovania a dostal sa do konfliktu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Bývalý český premiér Andrej Babiš použil rovnakú taktiku pri neúspešnom pokuse stať sa prezidentom blízkeho spojenca Slovenska v januárových voľbách, kde ho porazil prozápadný exgenerál NATO Peter Pavel.

Budapešť je mimo Ruska členom Vyšehradskej skupiny spojencov, ktorá vstúpila do Európskej únie v roku 2004 a zahŕňa Maďarsko, Slovensko, Poľsko a Českú republiku.

„Višegrád je partnerstvom záujmov a hodnôt a na Ukrajine je definitívne rozdelený,“ povedal jeden z diplomatov EÚ a poukázal na napätý postoj Poľska k Moskve, ktorý sa po voľbách koncom tohto roka pravdepodobne nezmení.

na okraji

Rakúsko, spojenec Vyšehradskej štvorky a sused, ktorý nie je členom NATO, je na pokraji zmäkčenia Moskvy kvôli svojej ústavou nariadenej neutralite.

Rakúska krajne pravicová Strana slobody (FPO), ktorú založili bývalí nacisti, vedie pred budúcoročnými voľbami v prieskumoch a nedávno získala pozoruhodné volebné víťazstvo v Salzburgu.

Prezident Herbert Kickel označil Ukrajincov za „bojovníkov“ a Zelenskij vystúpil s prejavom v rakúskom parlamente s tým, že prejav FPO porušil rakúsku neutralitu.

Pred vojnou na Ukrajine sa vo veľkej miere spoliehala na ruský plyn a mala úzke ekonomické väzby s Moskvou.

Odborníci uviedli, že FPO ťaží z posilnenia hlasovania opozície, keďže koaličné vládne strany sa snažia vyrovnať s vysokou infláciou a krízou životných nákladov.

Ak by sa FPO presunula do koalície, ktorá by ju mohla udržať pri moci, zmäkčenie voči Moskve by mohlo hrať do karát pánom Orbánovi a pánovi Ficovi, ak sa rozhodnú spolupracovať na prekonaní sankcií EÚ.

Tieto opatrenia si vyžadujú jednomyseľnú podporu všetkých 27 členských štátov, čo dáva krajinám s narastajúcou mierou podpásoviek účinné veto proti európskej reakcii na Rusko.

„Orban jasne vie, že tieto voľby sú pre neho otvorením, príležitosťou nielen postaviť sa proti ukrajinskej politike,“ povedal Hegedus.

„Politický úspech strán v Rakúsku a na Slovensku, ktoré podporujú cynickú transakciu, bude výzvou k jednote v mene Ukrajiny,“ povedal Daniel Fried, bývalý veľvyslanec USA v Poľsku.

Spojenec v Atlantickej rade dodal, že tlak USA a EÚ bude rozhodujúci pre udržanie protiputinovskej línie.

Fabian Zuleek, výkonný riaditeľ Centra pre európsku politiku v Bruseli, navrhol, aby EÚ zrevidovala svoje pravidlá konsenzu, aby zabránila blokovaniu opatrení v budúcnosti.

„Ak získame širokú koalíciu proti sankciám, bude ťažké byť v budúcnosti ambiciózny v tomto sektore,“ povedal.

„EÚ sa však musí dôkladne zamyslieť nad tým, aké zmeny sú potrebné v rozhodovacích procesoch v budúcnosti, pretože táto otázka sa objaví znova.“

V Bruseli diplomati EÚ uviedli, že na Rusko už bolo uvalených príliš veľa sankcií a že s každým novým opatrením bude čoraz ťažšie súhlasiť.

„Aj keď sme občas mali spoilery, teraz a znova s ​​Maďarskom, vždy sa nám podarilo prísť do cieľa,“ povedal jeden z veľvyslancov.