Nemyslite na ružového slona na ďalšiu minútu.
Možeš to urobiť? Pravdepodobne nie – ten ružový slon bol pravdepodobne na mysli. Psychológovia už dlho používajú tento príklad na vysvetlenie, že potláčanie myšlienky ju robí rušivejšou. Podľa rovnakej logiky má potláčanie strachu alebo obáv väčšinou negatívny dopad na duševné zdravie človeka.
Michael Anderson, kognitívny neurológ z Cambridgeskej univerzity, povedal: „Súčasťou cieľa psychoterapie je zistiť, čo ste potlačili a vrátiť to späť a vysporiadať sa s tým a potom sa zlepšíte.“
Nový výskum od Andersona však túto myšlienku spochybňuje a namiesto toho naznačuje, že potlačenie negatívnych myšlienok môže skutočne zlepšiť príznaky úzkosti, depresie a posttraumatickej stresovej poruchy.
V štúdii zverejnenej v stredu In Science Advances JournalAnderson a jeho spoluautori zistili, že tréning mozgu na blokovanie negatívnych myšlienok zlepšil výsledky duševného zdravia.
Do ich výskumu sa zapojilo 120 dospelých zo 16 krajín, z ktorých každý mal uviesť 20 obáv, 20 nádejí a 36 neutrálnych udalostí o veciach, ktoré sa môžu stať v budúcnosti, ako napríklad návšteva očného lekára.
„Strach nemusí byť všeobecný, ako napríklad ‚Bojím sa, že na Zemi pristanú mimozemšťania‘. Toto sú veci, ktoré sa vám neustále opakujú a spôsobujú problémy, povedal Anderson.
Ďalej účastníci dostali slovo, ktoré im pripomenulo každý typ udalosti. Napríklad, ak sa niekto obáva, že jeho rodič vážne ochorie na COVID, slovo môže byť „nemocnica“.
Polovica účastníkov bola požiadaná, aby na niekoľko sekúnd zízali na jedno z ich negatívnych slov bez toho, aby ich myseľ nechala zablúdiť k trápnejším myšlienkam. Pre porovnanie, druhá polovica dostala rovnakú úlohu, len s ich neutrálnymi slovami.
Anderson povedal: „Povedali ste: Ak vám niečo napadne, čo i len nakrátko, dajte to von.“ „Tiež sa nerozptyľujte. Nemyslite na obed.“
Cvičenie sa opakovalo 12-krát denne počas troch dní. Na konci experimentu účastníci, ktorí potláčali negatívne myšlienky, uviedli, že sa menej báli a že ich duševné zdravie sa zlepšilo v porovnaní so skupinou, ktorá potláčala neutrálne myšlienky. Výsledky sa ukázali ako správne tri mesiace po skončení experimentu.
Účastníci, ktorí pôvodne hlásili vyššie úrovne úzkosti, zaznamenali v priemere 44% pokles ich vlastných obáv. U ľudí s posttraumatickým stresom sa ich celkové negatívne duševné zdravie (merané ako kombinácia vlastnej úzkosti, depresie a obáv) znížilo v priemere o 16 %, zatiaľ čo ich pozitívne duševné zdravie sa zvýšilo približne o 10 %.
„Ľudia s najvyššou povahou úzkosti a najvyššou PTSD mali najväčší úžitok,“ povedal Anderson. „V skutočnosti neboli žiadne príklady nárastu negatívnych symptómov v dôsledku tohto zásahu.“
Okrem toho potláčanie negatívnych myšlienok znížilo pravdepodobnosť, že sa problémy duševného zdravia účastníkov časom zhoršia.
Tri mesiace po skončení experimentu približne 80 % účastníkov uviedlo, že pokračovali v používaní techník na potlačenie myšlienok, ktoré sa naučili v štúdii, aby kontrolovali svoje obavy. Anderson povedal, že vedci hľadali dôkazy o tom, že strach ľudí sa vracal alebo sa stával intenzívnejším, ale nenašli žiadne známky toho.
Verí, že trénovanie mozgu na zastavenie negatívnych myšlienok môže byť dôležitým nástrojom na liečbu úzkosti, depresie a PTSD v terapeutických ordináciách aj doma.
„Keď ľudí naučíte, čo majú robiť, myslím, že to zvládnu aj sami,“ povedal.
Jan Wessel, docent psychologických a mozgových vied na University of Iowa, však povedal, že je príliš skoro odporúčať takýto prístup.
Povedal: „Nemyslím si, že žiadna individuálna štúdia tohto rozsahu by mala mať okamžitú klinickú aplikáciu.“ „Ale myslím si, že je to veľmi, veľmi povzbudzujúce.“
Rozprávanie o strachoch a zraneniach z minulosti môže byť stále prospešné
Sigmund Freud, považovaný za zakladateľa psychoanalýzy, predstavil myšlienku, že ľudia by mali o svojich negatívnych myšlienkach hovoriť namiesto toho, aby ich potláčali.
Anderson povedal: „Freud povedal, že represia je obranný mechanizmus. Vďaka tomu sa v danej chvíli cítite lepšie, ale len dávate veci do bezvedomia a ono sa to vráti a nepriamo vás ovplyvní.“
Začiatkom 80-tych rokov harvardský sociálny psychológ Daniel Wegner spopularizoval teóriu, že snaha vyhnúť sa myšlienke často zlyháva tým, že túto myšlienku robí všadeprítomnejšou.
Wessel však povedal, že tieto teórie nie sú dostatočne podložené prísnymi vedeckými štúdiami.
„Z pohľadu základnej vedy niektoré z týchto konceptov psychoanalýzy pravdepodobne neobstáli v skúške času do takej miery, ako by ste chceli,“ povedal.
Namiesto toho, povedal Wessel, existuje Dôkaz Ľudia môžu trénovať svoje mozgy, aby vypli určité škodlivé vzorce myslenia.
„Pomyslite na hráča bejzbalu, ktorý sa naučí lepšie kalibrovať svoje švihy. Môžu zlepšiť svoje vnímanie a kognitívne systémy, aby sa stali naozaj dobrými v tom, aby sa zastavili pred vykonaním akcie.“ Veríme, že podobné mechanizmy sa možno podieľajú na potláčaní vecí ako vtieravé myšlienky,“ povedal.
Wessel však tiež povedal, že niektorí ľudia profitujú z opačného prístupu: V kontrolovanom prostredí môže vystavenie ľudí s fóbiou alebo PTSD objektu alebo činnosti, ktorej sa obávajú, pomôcť znížiť tento strach. výskum naznačuje,
Anderson povedal, že jeho nová štúdia by sa nemala interpretovať tak, že rozprávanie o vlastných negatívnych myšlienkach nikomu neprospieva.
„Určite si nemyslím, že by bolo niečo zlé na tom, keď spracovávame dôležité veci v našich životoch,“ povedal. „Ale pri väčšine negatívnych myšlienok, ktoré máme, si nie som istý, či recept vyhovuje.“
