V Afrike rastú požiadavky na reparácie

• Benita Van Eisen | Isaac Mugabe

Je načase, aby Afrika, ktorej muži a dcéry boli obmedzení na slobode a predaní do otroctva, dostala reparácie,“ povedal ghanský prezident Nana Addo Akufo-Addo na nedávnej reparačnej konferencii v ghanskom hlavnom meste Akkra. Požiadavka Akufo-Addo na reparácie za milióny Afričanov predaných do otroctva a ďalšie nespravodlivosti z koloniálnej éry páchané na kontinente sú súčasťou globálneho tlaku na reparácie.

V najnovšom znamení rastúcej dynamiky hnutia sa delegáti na konferencii o reparáciách v Akkre minulý týždeň dohodli na vytvorení globálneho fondu reparácií. Africká únia (AÚ) a 20-členná karibská komunita známa ako CARICOM spojili svoje sily, aby napravili historické nespravodlivosti a zabezpečili reparácie v tom, čo podpredsedníčka komisie AÚ Monique Nsansabaganwa nazýva „jednotným frontom“.

Vo svojom prejave na konferencii Nsanzabaganwa tvrdil, že „Afrika nesie bremeno nespravodlivosti histórie, znáša peripetie minulosti poznačenej otroctvom, kolonializmom a vykorisťovaním“. „Musíme uznať, že tieto nespravodlivosti mali dlhodobý vplyv, ktorého následky pociťujeme dodnes,“ povedal. „Požiadavka na reparácie nie je pokusom prepísať históriu alebo pokračovať v cykle pomsty. Je to výzva na uznanie nepopierateľnej pravdy a napravenie krivdy, ktorá bola príliš dlho nepotrestaná a teraz naďalej prosperuje,“ dodal Nsansabaganwa.

Podrobnosti o tom, ako bude globálny fond fungovať, sú zatiaľ nejasné. Najmenej 12,5 milióna Afričanov bolo unesených a násilne prepravených európskymi loďami a predaných ako otroci medzi 15. a 19. storočím, hoci podľa niektorých odhadov je to 20 alebo 30 miliónov. Tí, ktorí brutálnu plavbu prežili, pracovali v neľudských podmienkach v Spojených štátoch, často v Brazílii a Karibiku, čím svojim majiteľom zaisťovali obrovské zisky.

Británia a Portugalsko dominovali v obchode s otrokmi, aj keď Spojené štáty, Holandsko, Španielsko, Francúzsko, Dánsko a Švédsko boli tiež výrazne zapojené. Nemecko-ghanská právnička Anna Hankings-Evans, ktorá sa zameriava na medzinárodné ekonomické právo, uviedla, že je „obohacujúce“ spolupracovať s potomkami zotročených Afričanov z Karibiku a Ameriky pri hľadaní reparácií.

„Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme sa spojili a profitovali zo svojich myšlienkových pochodov,“ povedal na margo konferencie pre DW. „Aj keď sú naše skúsenosti veľmi jedinečné, naša sila spočíva v jednote.“ Začiatkom tohto mesiaca sa juhoafrický politik Julius Malema zapojil do diskusie po návšteve kráľa Karola III. v Keni v októbri. „Britovia… tu nemajú čo robiť.“ [in Kenya]Okrem toho, že odškodňujú Keňanov,“ povedal.

V Keni kráľ Charles hovoril o „ohavných a neospravedlniteľných násilných činoch“ pod britskou vládou bez toho, aby povedal slovo „prepáč“. Na sociálnych sieťach sa však Keňania menej zaujímajú o ospravedlnenie ako o konkrétne reparácie. Mesiac predtým boli holandský kráľ a kráľovná konfrontovaní nahnevanou skupinou Koi a San ľudí, ktorí protestovali proti ich návšteve v Južnej Afrike.

Keď kráľovský pár navštívil Slave Lodge v Kapskom Meste, kde kedysi sídlili otroci vlastnení Holandskou východoindickou spoločnosťou, skupina vodcov Koi a San zdvihla heslá o zaberaní pôdy holandskými kolonialistami ich predkom. Mali so sebou transparenty s nápisom „Chceme kompenzáciu“.