Pred desiatimi rokmi, ekonóm Noviny predpovedajú, že slovenská ekonomika čoskoro predbehne svojho tradične bohatého stredoeurópskeho suseda, Českú republiku. Po neoliberálnych reformách vlád Mikuláša Dzurindu z rokov 1998-2006 prilákala slovenská ekonomika „tatranského tigra“ vlny priamych zahraničných investícií (PZI) a javila sa dynamickejšia ako jej bývalý partner z konfederácie. Slovenský hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa z hľadiska kúpnej sily vzrástol zo 43 % priemeru Európskej únie (EÚ) v roku 2000 na 78 % v roku 2015 v porovnaní s 87 % v Českej republike.
Nestalo sa tak. Minulý rok, 30 rokov po odtrhnutí Československa, slovenský HDP skutočne klesol na 68 % priemeru EÚ v porovnaní s Českou republikou 91 % a v súčasnosti je treťou najchudobnejšou krajinou po Bulharsku a Grécku.
Ekonómovia poukazujú na určité technické problémy týchto kombinovaných čísel, ale nikto nepopiera, že slovenský rast bol za 15 rokov od globálnej finančnej krízy v roku 2008 veľkým sklamaním.
Tohtoročný rast sa podľa Európskej komisie odhaduje o 1,3 % nad rastom jeho susedov. V budúcom roku predpovedá 1,7 % a v roku 2025 2 %, čo je však ďaleko od 8,9-percentného rastu, ktorý Slovensko zažilo v roku 2006.
Mnohí ekonómovia vinia stagnáciu troch vlád Roberta Fica, ktorého populistická ľavicová strana Smer je od roku 2006 pri moci celkovo 12 rokov.
Koncom októbra začal Fico svoje štvrté funkčné obdobie po víťazstve v parlamentných voľbách 30. septembra. Už teraz je jasné, že Ficova nová vláda nebude uprednostňovať ekonomickú reformu.
„Celou stratégiou je zachovať status quo,“ povedal Michael Wasecka, prezident Bratislava Policy Institute. „Spíme, pretože ostatné krajiny napredujú.“
Prázdna špajza
Ekonómovia však varujú, že tento čas je iný, pretože je to prvýkrát, čo sa populistický silák ujal funkcie. Nemôže hrať, keďže sa očakáva, že deficit štátneho rozpočtu tento rok dosiahne 6,5 % HDP, čo je najvyššie číslo v EÚ.
Prepad rozpočtového deficitu je najhorší v EÚ od Maďarska. 2020-2023 je výsledkom príručiek stredopravých vlád na boj proti poklesu spôsobenému pandémiou a na zmiernenie nárastu cien energií vyvolaného ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť SR a odchádzajúca technokratická úradnícka vláda pred voľbami vyzvali nasledujúci kabinet, aby počas svojho funkčného obdobia znížil deficit o viac ako 1 pb ročne. Splatiť svoj dlh.
Ekonómovia tiež varovali, že Slovensko bude v budúcom roku nútené zaviesť rozpočtové škrty v rámci Paktu stability a rastu EÚ a že vláda môže byť v roku 2026 nútená viesť vyrovnaný rozpočet v rámci moratória na dlh krajiny.
Fitch minulý týždeň znížila rating Slovenska na „A-“ a vydala varovanie. „Zníženie ratingu odráža zhoršenie verejnej fiškálnej pozície a nejasný pokrok v konsolidácii,“ uviedla ratingová agentúra.
Nová vláda tieto obavy zmietla. Ohlásila množstvo populistických opatrení vrátane tohtoročného zvýšenia dôchodkov (600 miliónov eur), dotácií pre držiteľov hypoték na budúci rok a pokračujúceho zmrazovania cien plynu (v hodnote 1,25 miliardy eur).
Nový minister financií Smeru Ladislav Kamenič plánuje znížiť budúcoročný deficit len o 0,5 pb (alebo 600 mil. eur), čo je v tomto roku 5,9 % HDP.
Taktiež uťahovanie opaskov, ktoré v budúcom roku dosiahne takmer 2 miliardy eur, sa zameriava skôr na zvyšovanie daní a financovanie ako na znižovanie výdavkov.
Vláda sa vyhla škrtom v sociálnom štáte či zvyšovaniu DPH, ktoré by poškodili jej väčšinou chudobných voličov. Hlavnými prvkami sú namiesto toho prevod bankových ziskov (získanie 336 miliónov EUR) a presun niektorých príspevkov na dôchodkové poistenie z druhého piliera späť do štátom kontrolovaného prvého piliera (získanie 365 miliónov EUR).
Na začiatku svojho funkčného obdobia, keď mnohé vlády prijali svoje drakonické rozpočtové úsporné opatrenia, nová vláda namiesto toho ponúka iba populistické gestá.
Pri pohľade do budúcnosti hovorí, že zníži deficit o 5 % HDP v roku 2025 a 4 % v roku 2026, no opatreniami, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, sú len progresívnejšia daň z príjmu a vyššie dane z majetku a životného prostredia. Tie sú nepochybne potrebné, ale zďaleka nedosahujú potrebné zmeny.
Našťastie Slovensko nečelí žiadnej bezprostrednej kríze verejných financií s nízkym verejným dlhom na pomery EÚ. Fitch predpovedá, že pomer vládneho dlhu/HDP vzrastie z 57,8 % na konci roka 2022 na 65,5 % na konci roka 2025.
Nedávne predaje vládnych dlhopisov boli v skutočnosti v menšom rozpätí a minulý mesiac v aukciách vyniesli menej ako 4 %.
Napriek tomu má Slovensko veľmi negatívne dlhodobé demografické trendy, ktoré zvýšia náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť a znížia dane a sociálne odvody.
Vláda zároveň potrebuje vynaložiť viac prostriedkov na obranu, budovať infraštruktúru, výrazne investovať do žalostného systému vzdelávania a zdravotníctva v krajine a posunúť ekonomiku na zelenšiu cestu s vyššou pridanou hodnotou.
Potrebujete nový model
Najväčšou výzvou je zmena ekonomiky. Reformy Dzurindovej vlády vytvorili model s nízkymi mzdami a nízkymi daňami, ktorý prilákal PZI najmä v automobilovom sektore. Podnietil ekonomický rast, ktorý pomohol Slovensku dobehnúť svojich susedov a zmiernil problém chronickej nezamestnanosti.
Slovensko sa za Fica stalo jednou z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) strednej Európy, ktorá vstúpila do eurozóny v roku 2009, čím sa Európskej centrálnej banke zabezpečila kontrola menovej politiky a bankového dohľadu.
Reforma podnikateľského prostredia sa však zastavila počas Figových populistických vlád, ktoré nahradili rozbité stredopravé koalície. Taktiež sa čoraz viac ukazovali slabiny Dzurindovho modelu.
Dzurindove vlády a ich nástupcovia málo investovali do infraštruktúry či budovania štátu, najmä do zdravotníctva a školstva. Nedostatočne využili fondy EÚ na riešenie hlbokých regionálnych rozdielov v krajine, ktoré ešte zhoršuje slabá infraštruktúra.
Krajine sa stále darí priťahovať výrobné investície, automobilka Volvo má na východnom Slovensku 1,2 miliardy eur a batériový závod Košan/Innopod.
Slovensko je veľmi závislé od svojich veľkých zahraničných montážnych závodov na automobily a ich investícií. Automobilový sektor, ktorý v minulom roku vyrobil 1 milión áut, predstavuje masívnych 40 % priemyselnej produkcie. Ukázalo sa, že je zraniteľné počas globálnej finančnej krízy a môže znova.
Krajine sa nepodarilo vytvoriť ekosystém domácich malých a stredných podnikov (MSP), ktorý by mohol poskytovať nezávislé stimuly pre investície a inovácie.
Na Slovensku tiež chýba živá startupová scéna vrátane fondov rizikového kapitálu a aktívneho akciového trhu. Slovensko sa v rebríčku Global Innovation Index umiestnilo na druhom mieste spomedzi krajín EÚ.
Slabosť sektora MSP spočíva v rozdiele v produktivite krajiny. Podľa agentúry Fitch je produktivita práce na Slovensku tretia najnižšia v EÚ na úrovni 73,3 % priemeru EÚ ku koncu roka 2022 a za posledné desaťročie jednoznačne klesla.
Informoval o tom líder liberálnej Strany Progresívne Slovensko Michal Simeka bne IntelliNews Pred voľbami bola jednou z jeho priorít reforma podnikateľského prostredia s cieľom pomôcť MSP rásť. „Musíme pomôcť spoločnostiam rozvíjať sa a rozširovať sa na exportovateľnú úroveň,“ povedal.
Odtok mozgov
Ďalším hroziacim problémom je odliv mozgov absolventov a odborníkov, ktorých odrádzajú neatraktívne pracovné príležitosti a nízke mzdy. Takmer pätina, teda viac ako 30-tisíc slovenských študentov, študuje v zahraničí a mnohí sa po štúdiu už nevrátia. Celkovo žije v zahraničí takmer 10 % Slovákov, najviac v Českej republike, čo je dvojnásobok oproti ostatným krajinám OECD.
„Nemôžeme prilákať vysokokvalifikovaných absolventov,“ povedal Martin Bartow, predseda burzy. „Nemáme tu pre nich prácu.“
„Potrebujeme mať nový model, ktorý vytvorí nový priestor pre talenty pomocou nových technológií,“ hovorí.
Tento únik mozgov už vytvára nedostatok zručností. „Potrebujeme viac ľudí, pretože veľa dobrých ľudí odchádza do zahraničia,“ povedal prezident ZAP Aleksandr Matúšek. bne IntelliNews.
Varuje odchádzajúci minister z dočasnej vlády technokratov bne IntelliNews Ak sa Fico vráti pred voľbami, únik mozgov sa ešte zhorší. „Znamená to, že budúcnosť tejto krajiny bude pozastavená na desaťročia. Chytrí a odvážni odídu,“ povedal.
Relatívne nízke mzdy sú jedným z dôvodov tohto exodu, keďže reálne mzdy klesajú aj po inflácii po vypuknutí ukrajinskej vojny. Ceny potravín sú okrem Estónska najdrahšie v regióne. Ľudia pri poľských hraniciach tam nakupujú potraviny, ktoré sú o štvrtinu lacnejšie ako na Slovensku.
Podľa Vaseckej sú náklady na bývanie v Bratislave pri reálnych príjmoch také nízke, že niektorí pracujúci sa teraz rozhodnú bývať a dochádzať do neďalekej Viedne, zatiaľ čo ľudia v regiónoch sa za vyššími mzdami sťahujú za hranice. „Takže ľudia sú samozrejme frustrovaní,“ hovorí. „Nevedú slušný život.“
Wasecka tvrdí, že všeobecná dezilúzia z tempa ekonomickej integrácie so západnou Európou viedla k širšej dezilúzii z EÚ a liberálnej demokracie.
„Slovensko sa v posledných rokoch stalo najprotizápadnejšou spoločnosťou v SVE, najproruskejšou a najproputinovskou spoločnosťou, najprotiamerickejšou a so silnou vierou v konšpiračné teórie, s veľmi malou vzájomnou dôverou. Horizontálne a vertikálne úrovne,“ napísal Vaseka v op-ed. bne IntelliNews Minulý týždeň.
Fico z tohto marazmu, ktorý živí populizmus, doteraz ťažil a môže sa uspokojiť s tým, že to bude pokračovať, ale Slovensko si nemôže dovoliť ďalšie štyri premárnené roky, ak má napredovať.
Jedlo blbeček. Introvert. Spisovateľ. Profesionálny tvorca. Príjemný praktizujúci pri alkohole. Extrémny webový expert.
