Slovenské hlasovanie ukazuje ruské dezinformačné výzvy na akciu NATO

NATO Pohľad na nesprávne informácie „Akcie (ktoré) sa snažia prehĺbiť rozdiely v rámci členských štátov NATO a medzi nimi a v konečnom dôsledku oslabiť alianciu.“

Voľby v SlovenskoSrbsko, Česká republika, Poľsko a Holandsko ukazujú, že obrana aliancie zlyhala.

Kremeľ má za cieľ zvýšiť nezhody medzi Európanmi a odvrátiť pozornosť od prebiehajúcich vojnových zločinov na Ukrajine, a tým podporiť odtrhnutie a rozšíriť jej vplyv. Slovenské referendum v septembri dokázalo, že ruské informačné operácie sú konzistentné, ale teraz sa využívajú na cielené témy a pripravujú ich miestni sympatizanti, aby presadzovali svoje naratívy.

Slovenská proruská strana SMER-SD (Kurz sociálna demokracia) získala v parlamentných voľbách 30. septembra takmer 23 % hlasov, čo odráža posun v krajine. Jej populistický premiér Robert Figo naklonený Kremľu používa putinovskú rétoriku na prekrúcanie faktov o Ukrajine a navrhol ukončiť vojenskú pomoc Kyjevu.

Napríklad 20. januára povedal Ukrajina nie je suverénna krajina, pretože ju riadia USA a tá musí Kremľu obetovať územia.

O Slovensko je mimoriadny záujem, pretože tradičné ruské propagandistické zdroje ako Sputnik či RT nevysielajú v národnom jazyku. (Hoci Sputnik má českú verziu, jazyky sú vzájomne zrozumiteľné.)

„Infiltrácia prokremeľských propagandistických príbehov do slovenského informačného priestoru prebieha od roku 2014,“ Podľa Pre správu Varšavského inštitútu.

Vtedy sa podľa neho „kládol dôraz na falošné naratívy o údajnom útlaku ruskej menšiny na Ukrajine, západnej politickej a sociálnej degradácii či silnom pozadí krajnej pravice v ukrajinskej spoločnosti a politike“.

Výskum zistil, že Kremeľ využíva na presadzovanie svojich cieľov a šírenie propagandy na Slovensku viaceré zdroje vrátane veľvyslanectiev, špiónov a miestnych spolupracovníkov, ako aj sociálne médiá.

Medzi kľúčové príbehy patrí vykreslenie Ruska ako obete, obrancu tradičných hodnôt a prirodzeného slovanského spojenca, pričom zneužívajú historické paralely na zvýšenie pozitivity. História bola prepísaná, aby prezentovala Moskvu v pozitívnom svetle a odvrátila ju Vojnové zločiny Na Ukrajine.

Kritiku odvracia označovanie demonštrantov za rusofóbov, čo je prax, ktorú šíria osobnosti ako slovenský europoslanec Milan Uhrig, líder krajne pravicovej Republikánskej strany.

Podobná taktika bola použitá v Nemecku v roku 2016, keď sa prípad Lisa, fiktívny príbeh o znásilnení dievčaťa imigrantmi, šíril ruskými propagandistickými kanálmi, aby odvrátil pozornosť od ruských vojnových zločinov. V Aleppe.

Niekoľko dní pred rozsiahlou inváziou vo februári 2022 minister obrany Jaroslav Nagy uviedol, že niektoré slovenské mediálne zdroje sú priamo financované Moskvou. Po vypuknutí vojny slovenská vláda rýchlo zablokovala proruské online kanály, pretože sa považovali za šírenie obsahu škodlivého pre štátne záujmy.

Zamestnanec webu podčiarkol hrozbu Hlavná sparva Chytili ho pri prijímaní platieb od ruského spravodajského dôstojníka za zverejňovanie proruských materiálov.

Šéf ruskej zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin vo vyhlásení zverejnenom pred voľbami v roku 2023 obvinil Washington zo zasahovania do slovenskej politiky pri presadzovaní progresívnych kandidátov. Ministerstvo zahraničia v Bratislave si predvolalo ruského diplomata a vyzvalo Moskvu, aby „zastavila dezinformačné aktivity namierené proti Slovensku“.

Týždeň po vyhlásení výsledkov volieb odchádzajúci minister zahraničných vecí Miroslav Wlachowski Povedal to Kremeľ mal na Slovensku dobre vybudovanú sieť influencerov a snažil sa pred voľbami nakloniť verejnú mienku.

Olej do ohňa prilial bývalý minister obrany SR Jaro Nag vyhlásenie Ruské zasahovanie zahŕňalo trollie farmy, tajné financovanie obcí po celom Slovensku a „výrazné zapojenie ruskej tajnej služby“.

Uskutočnil sa prieskum GLOBSEC Moskovské dezinformácie sa obmedzujú. Len 40 % Slovákov verí, že za inváziu na Ukrajinu je zodpovedné Rusko, pred rokom to bolo 51 %.

Slovensko nie je ojedinelým príkladom. V roku 2023 sa Rusko snažilo ovplyvniť voľby v Poľsku, Argentíne, Českej republike, Srbsku a Holandsku. Tento rok bude veľmi rušný, referendá usporiadajú Spojené štáty, Nemecko, Veľká Británia, Moldavsko, Rakúsko a Európsky parlament.

NATO nepretržite monitoruje a analyzuje informácie relevantné pre členov, vrátane monitorovania a analýzy zdrojov dezinformácií a aktívne sa zapája do boja proti dezinformáciám.

Aby bolo toto úsilie efektívnejšie, koalícia musí venovať viac zdrojov technologickej infraštruktúre na odhaľovanie a odrádzanie ruských (a iných) kampaní. Spolupráca medzi členskými a nečlenskými krajinami by sa mala posilniť, aby sa uľahčilo monitorovanie av konečnom dôsledku v prípade potreby navrhli spoločné reakcie.

Ak členské štáty NATO nerozpoznajú hrozbu a neprijmú vhodné opatrenia, tento nebezpečný trend oslabí podporu Ukrajine v Európe a umožní rozkvet propagandistických kampaní agresorov.

Kateryna Odarchenko Politický konzultant, partner SIC Group Ukrajina a vedúci Inštitútu pre demokraciu a rozvoj PolitA. Odborník v oblasti politickej komunikácie a plánovania má praktické skúsenosti s realizáciou všetkých ukrajinských politických kampaní a programov budovania strany.

Okraj Európy Online časopis CEPA pokrývajúci dôležité témy v dokumentácii zahraničnej politiky v Európe a Severnej Amerike. Všetky názory sú názormi autora a nemusia nevyhnutne reprezentovať pozíciu alebo názory inštitúcií, ktoré zastupujú, alebo Európskeho centra pre politickú analýzu.