Hlavné správy

Azerbajdžan chce rozšíriť plynárenskú infraštruktúru v Albánsku – EURACTIV.com

Azerbajdžan plánuje výrazne investovať do plynárenskej infraštruktúry v Albánsku a pokračovať v rozširovaní plynárenskej distribučnej siete v regióne, povedal vo štvrtok na geopolitickej konferencii azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, no nie každý je presvedčený, že je to dobrý nápad.

Alijev uviedol tieto pripomienky na štvrtej konferencii Shaping the Geopolitics of Greater Eurasia, ktorú zorganizovala Univerzita ADA v azerbajdžanskom meste Shusha.

Albánsko v súčasnosti nevyužíva žiadny plyn, namiesto toho sa spolieha na hydroelektrickú energiu, časť solárnej energie a dovoz fosílnej energie. Je však domovom Transjadranského plynovodu, ktorý je súčasťou Južného plynového koridoru (SGC), ktorý prechádza veľkou časťou jeho územia a prepravuje plyn z Azerbajdžanu do Európy.

Albánsko má súd v Tirane, mocnom azerbajdžanskom prezidentovi

Aktualizované o reakciu Veľvyslanectva Azerbajdžanu v Bruseli

Po tom, čo azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v utorok prvýkrát navštívil Albánsko, albánsky prezident Bajram Bekaj privítal azerbajdžanské investície a oznámil možné založenie.

„Albánsko je dočasné, ale nie je tam žiadna distribučná sieť plynu. Plánujeme investovať značnú sumu do zriadenia tejto distribučnej siete,“ povedal.

Alijev povedal, že nedávno odcestoval do Sofie, aby podpísal memorandum o porozumení (MoU) o výmenách plynu známe ako Prsteň solidarity.

Memorandum o porozumení, podpísané 25. apríla, stanovuje plány pre koridor na prepravu plynu, spoločný podnik medzi spoločnosťami Balkartranscas (Bulharsko), Transgas (Rumunsko), FGSZ (Maďarsko), Sokar (Azerbajdžan) a Ustream (Slovensko). Prepravná kapacita zemného plynu až 9,5 miliardy metrov kubických (BCM) ročne.

Plyn bude prúdiť z Azerbajdžanu do východnej, strednej a západnej Európy cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko.

Po zapojení Slovenska do programu sa očakáva príchod ďalších skupín, povedal Alijev.

„Slovensko sa pripája k projektu. Ak teda vyvezieme do šiestich krajín teraz, do roka, bez veľkého úsilia, ak všetko pôjde podľa plánu, mohlo by to byť 10. A toto nie je koniec,“ povedal.

Alijev tiež povedal, že Albánsko by sa mohlo pripojiť k nákupcom azerbajdžanského plynu, keď SGC prekročí hranicu balkánskej krajiny. Podľa prezidenta Azerbajdžanu prebiehajú rokovania v súčasnosti dobre.

Albánsko sa netají svojou túžbou stať sa plynovým uzlom Balkánu, ale potenciálne rozšírenie využívania plynu predstavuje množstvo problémov.

EÚ ignoruje riziko azerbajdžanského energetického štepu

Keď EÚ hovorí o „nezávislosti“ od ruského plynu pre strednú a východnú Európu a Balkán, spôsobenej zvýšeným dovozom z Azerbajdžanu, skeptici varujú: mohla by sa príliš spoliehať na krajinu zmietanú v konflikte a…

Bojovník za plyn Gligor Radecic z Bankwatch je presvedčený, že tieto správy nie sú dobré pre Albánsko.

„Albánsko sa snaží vo veľkej miere spoliehať na vodnú energiu, ktorá je citlivá na klímu. Posledná vec, ktorú krajina potrebuje, je nová závislosť na dovoze fosílnych palív zo skorumpovaného a autokratického režimu,“ povedal.

Povedal, že súčasná energetická kríza je primárne spôsobená fosílnym plynom, takže budovanie novej plynovej distribučnej siete v krajine, ktorá v súčasnosti nespotrebováva plyn, „vyzerá bláznivo“ a zaviedlo by emisie do už bezemisného domáceho energetického systému. Dlh.

„Albánsko by sa malo vyvarovať opakovaniu chýb svojich susedov v EÚ, ktorí sa teraz snažia znížiť plyn. Preto by sa nedostatok plynárenskej infraštruktúry v Albánsku mal chápať skôr ako plus než ‚mínus‘,“ povedal pre EURACTIV.

Keďže budovanie takejto infraštruktúry bude trvať roky, povedal Radečić, čas by bolo lepšie vynaložiť na podporu investícií do riešenia strát v napájaní, zvýšenia využívania tepelných čerpadiel a hĺbkovej renovácie obytných budov.

READ  Cibuľová kríza potrvá na Slovensku až do ďalšej úrody

„Vzhľadom na úroveň energetickej chudoby v krajine by mala albánska vláda výrazne dotovať spotrebiteľské využívanie domácej spotreby plynu, čo by mohlo zaťažiť už aj tak obmedzenú štátnu kasu, alebo by spotrebitelia mohli čeliť vysokým nákladom a kolísavým cenám plynu, čím by utrpela infraštruktúra,“ povedal. povedal.

Ako správca EÚ existujú aj obavy, že výsledky Azerbajdžanu v oblasti ľudských práv nie sú v súlade s normami Dohovoru o ľudských právach. Rozširujúca sa plynárenská infraštruktúra pošle viac peňazí do krajiny známej korupciou a potláčaním akéhokoľvek nesúhlasu.

Krajina a SOCAR sú spájané s niekoľkými škandálmi v iných častiach Európy vrátane fondov EÚ a azerbajdžanskej práčovne. Dokonca aj politici Namiesto priaznivého zaobchádzania a obhajoby.

(Alice Taylor | Exit.al)

Prečítajte si viac s EURACTIV

Related Articles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close