Biden varuje pred ekonomickými bolesťami, ak Putin napadne Ukrajinu
WASHINGTON (AP) – Prezident Biden sa chystá v utorok počas videohovoru varovať Vladimira Putina, že Rusko bude čeliť sankciám, ak napadne susednú Ukrajinu, keďže Biden hľadá diplomatické riešenie, ako sa vysporiadať s desiatkami tisíc ruských vojakov. Ukrajinská hranica.
Cieľom Bidena je dať najavo, že jeho administratíva je pripravená zakročiť proti Kremľu, ktorý podľa predstaviteľov Bieleho domu spôsobuje ruskej ekonomike „najskutočnejšie náklady“. Od Putina sa očakáva, že požiada Bidena o záruky pre vojenskú alianciu NATO. Nerozširuje sa na Ukrajinu. Toto je začiatok pre Američanov a ich spojencov v NATO.
„Významne sme konzultovali s našimi spojencami a dúfame, že existuje cesta vpred, ktorá bude mať významný a vážny dopad na ruskú ekonomiku,“ uviedla tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Žaki v predpremiére pondelňajšieho stretnutia. „Môžete to nazvať hrozbou. Môžete to nazvať skutočnosťou. Môžete to nazvať produktom. Môžete to nazvať ako chcete.
Konverzácia vodcu – Biden hovorí zo situačnej miestnosti, z Putinovej rezidencie v Soči – Bidenovo prezidentovanie bude jedným z najťažších a najočakávanejších v nebezpečnej dobe. Predstavitelia amerických tajných služieb zistili, že Rusko rozmiestnilo v blízkosti ukrajinských hraníc 70 000 vojakov a pripravuje sa na možnú okupáciu. Začiatkom budúceho roka.
Vo vyhlásení zverejnenom len niekoľko hodín pred videohovorom lídrov ukrajinskí predstavitelia obvinili Rusko z vyslania tankov a ostreľovačov na vojnou zmietanú východnú Ukrajinu. Ukrajinské ministerstvo obrany obvinilo Rusko z vedenia „výcvikových táborov vedených radovými vojakmi ruských ozbrojených síl“. Kremeľ obvinenia nekomentoval.
Spojené štáty zatiaľ neurčili, či Putin urobí konečné rozhodnutie o invázii. Napriek tomu chce Biden ruskému vodcovi objasniť, že vysoký predstaviteľ povedal novinárom, že ak Rusko bude pokračovať vo vojenskej akcii, bude to mať „veľmi skutočné náklady“, vysvetlil anonymne novinárom.
Biden bol viceprezidentom v roku 2014, keď ruskí vojaci vpochodovali na čiernomorský polostrov Krym. A anektoval územie z Ukrajiny. Pomocníci tvrdia, že krymská epizóda – jeden z najtemnejších momentov bývalého prezidenta Baracka Obamu na medzinárodnej scéne – je väčšia, keď Biden vidí súčasnú fajčiarsku krízu.
Rozširovanie NATO na východ je od začiatku kontroverzné nielen v Moskve, ale aj vo Washingtone. V roku 1996, keď Národná bezpečnostná rada prezidenta Billa Clintona diskutovala o načasovaní pozvaní členov bývalým sovietskym spojencom Poľsku, Maďarsku a Českej republike, minister obrany William Perry vyzval na odloženie sledovania ruských vzťahov. Perry vo svojich memoároch zvažoval rezignáciu, keď neuspel v internej diskusii.
Poľsko, Maďarsko a Česká republika boli formálne pozvané v roku 1997 a pripojili sa v roku 1999. V roku 2004 ich nasledovali Bulharsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a bývalé sovietske štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva. Odvtedy sa Albánsko, Chorvátsko, Čierna Hora a severné Macedónsko spojili, aby celkový počet NATO dosiahol 30 krajín.
Kľúčovým princípom aliancie NATO je, že každá krajina, ktorá sa kvalifikuje, má právo na členstvo. A žiaden outsider nemá právo veta. Aj keď je malá šanca, že Ukrajina bude kedykoľvek pozvaná do aliancie, Spojené štáty a ich spojenci to nevylúčia.
Vo Washingtone republikáni formujú tento moment ako kľúčový test Bidenovho vedenia na globálnej scéne.
Biden sľúbil, že ako kandidát znovu ustanoví vedenie USA Po tom, čo prezident Donald Trump zdôraznil zahraničnú politiku „Amerika na prvom mieste“.. Biden však čelil silnej kritike zo strany republikánov, ktorí tvrdia, že je zbytočný pri spomaľovaní premeny Iránu na jadrovú veľmoc a že Bidenova administratíva urobila málo, aby sa postavila proti autoritárskym vodcom, akými sú čínsky Si Ťin-pching, iránsky ajatolláh Alí Chameneí a Putin.
„Kolegovia diktátori v Pekingu a Teheráne sa budú zaoberať tým, ako nezávislý svet zareaguje,“ povedal Mitch McConnell, líder menšiny v Senáte. „A prezident Biden má možnosť udávať tón pri rozhovore s Putinom.“
Trump prejavil Putinovi mimoriadny rešpekt V rozhovore pre Newsmax v pondelok Biden-Putin opísal konverzáciu nie ako „férový zápas“, ale ako šesťnásobný šampión Super Bowl, stredoškolský futbalový tím New England Patriots.
Pred Putinovou výzvou hovoril Biden v pondelok s lídrami Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska, aby koordinovali novinky a možné sankcie.
Biely dom vo vyhlásení uviedol, že jeho lídri vyzvali Rusko na „zníženie napätia“ a že „diplomacia je jediný spôsob, ako vyriešiť konflikt“.
V rámci príprav na stret Biden-Putin hovoril v pondelok minister zahraničných vecí Anthony Blinken s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Želenským.
Zelenskyj na Twitteri napísal, že sa s Blinkanom „dohodli na spoločnej a spoločnej akcii“ a poďakoval Spojeným štátom a ich spojencom za „pokračovanie v podpore našej suverenity a územnej celistvosti“. Očakáva sa, že Biden bude tento víkend hovoriť so Zhelenským.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Nate Priceová vo vyhlásení uviedla, že Spojené štáty opätovne potvrdili svoju podporu ruskej okupácii a potvrdili svoju podporu suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny.
Kremeľ dal jasne najavo, že Putin plánuje okrem rozšírenia Ukrajiny zo strany NATO získať od Bidena aj záruku na dlhopisy. Biden a jeho asistenti poukázali na to, že takáto záruka neexistuje, pričom povedali, že prezident „neprijme ničí červenú čiaru“.
Psaki zdôraznil, že „členské štáty NATO určujú, kto je členom NATO, nie Rusko. Takto tento proces vždy prebiehal a ako bude pokračovať.“
Putin to však vníma ako príležitosť na reštrukturalizáciu energetickej dynamiky americko-ruských vzťahov.
„Ide o základné princípy stanovené pred 30 rokmi pre vzťahy medzi Ruskom a Západom,“ povedal Fjodor Lukjanov, popredný odborník na zahraničnú politiku so sídlom v Moskve. „Rusko požaduje prehodnotenie týchto politík a Západ tvrdí, že pre to neexistuje žiadny základ. Preto nie je možné dosiahnuť takúto dohodu.“
Okrem Ukrajiny je na stole mnoho chúlostivých otázok vrátane kybernetických útokov a ľudských práv. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že americko-ruské vzťahy sú ako celok „v zlom stave“.
Biely dom aj Kremeľ sa snažili predvídať nižšie očakávania od výzvy. Obe strany neočakávali žiadny pokrok v súvislosti s Ukrajinou alebo inými otázkami, o ktorých sa bude rokovať, ale uviedli, že dialóg len pokročí.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom povedal, že „je zrejmé, že ak sa obaja prezidenti rozhodnú viesť dialóg, chcú diskutovať o problémoch a nechcú veci zastaviť“.
„Putin zopakoval, že očakávame dobré, predvídateľné vzťahy so Spojenými štátmi,“ povedal Peskov. „Rusko neplánuje nikoho napadnúť. Ale máme svoje vlastné obavy, svoje vlastné červené čiary – prezident sa k tomu vyjadril jasne. K tomu p. Biden odpovedal, že nechce akceptovať žiadne červené čiary. Aj o tejto otázke sa bude diskutovať (počas výzvy).
Peskov opísal Biden-Putinovu výzvu na „pracovný dialóg vo veľmi zložitom období“, „mimoriadne napätie v Európe eskalujúce“.
___
Litvinová hlásila z Moskvy. Spisovatelia agentúry Associated Press Robert Burns a Darlene Superville prispeli k správe.