Zákon o PZI prináša komplexný právny rámec pre posudzovanie zahraničných investícií v SR.
Dňa 1. marca 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 497/2022 Z.z. Preverovanie zahraničných investícií ao zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o PZI“) nadobudol platnosť. Nový zákon o PZI zaviedol komplexný skríningový proces zahraničných investícií v Slovenskej republike.
Slovenská republika sa zaradila medzi krajiny, ktoré zaviedli proces kontroly zahraničných investícií. Tento nový proces preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike sa riadi Nariadením Európskeho parlamentu (EÚ) 2019/452 a štandardmi ustanovujúcimi rámec pre preverovanie priamych zahraničných investícií v Európskej únii. Slovenská republika predtým nemala komplexný právny rámec na preverovanie zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku v SR a bezpečnosti a verejného poriadku v EÚ. Čiastkovým predpisom týkajúcim sa kontroly transakcií s komponentmi kritickej infraštruktúry je zákon č. 45/2011 uložený Z.z. O kritickej infraštruktúre, revidované. Tento zákon bol zrušený novým zákonom o priamych zahraničných investíciách.
Účelom zákona o PZI nie je obmedziť prílev zahraničných investícií na Slovensko, ale zaviesť možnosť hodnotenia zahraničných investícií na základe ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky alebo Európskej únie.
Kto je zahraničný investor podľa zákona o PZI?
Vo všeobecnosti sa za zahraničného investora považuje každá osoba mimo EÚ, teda pokiaľ nie je občanom EÚ alebo nemá sídlo alebo miesto podnikania v EÚ.
Avšak osoba, ktorá je občanom EÚ alebo má sídlo alebo miesto podnikania v EÚ, ale je kontrolovaná osobou mimo EÚ alebo je kontrolovaná orgánom verejnej moci tretej krajiny, ktorá je konečným skutočným vlastníkom alebo financuje transakcie. Tiež považovaný za zahraničného investora.
Čo sa považuje za zahraničnú investíciu podľa zákona o PZI?
Zahraničná investícia je investícia uskutočnená zahraničným investorom (bez ohľadu na jej výšku) s cieľom získať cieľ (priamo alebo nepriamo), vykonávať prospešnú účasť alebo kontrolu, získať podstatné aktíva alebo zvýšiť prospešnú účasť. cieľ.
Neplatí, či ide o investíciu plánovanú alebo výsledok prevádzkovania záložného práva, exekúcie alebo iného vymáhateľného práva.
Čo by sa naopak podľa zákona o PZI nemalo považovať za zahraničné investície?
Na úvod vystúpil Mgr. Barbora Miháliková, advokátka, Saugenak – ŠTRPKAZa zahraničnú investíciu sa nepovažuje investícia medzi spriaznenými osobami (t. j. vnútroskupinová reorganizácia), vytvorenie záväzku k cieľu alebo transakcia v rámci bežného podnikania za účelom predaja alebo nákupu tovaru, komodít, akcií alebo služieb. .
čo je cieľ?
Cieľ je existujúca právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo právnická osoba, ktorej vznik sa plánuje v súvislosti so zahraničnou investíciou, bez ohľadu na jej právnu formu, právnu spôsobilosť, spôsob financovania a zameranie jej činnosti. vrátane ziskových činností.
Na aké typy spoločností a zahraničných investícií sa vzťahuje zákon o PZI?
Zákon o PZI rozoznáva dva typy investícií, a to (i) kritické zahraničné investície a (ii) „všeobecné“ zahraničné investície.
Významnou zahraničnou investíciou je Slovenská republika č. 61/ PZI sú zákonom definované ako nadobudnutie alebo prekročenie 10 %, 20 %, 33 % alebo 50 % účasti na cieli v odvetviach uvedených v nariadení vlády. pripojenie 2023. Sú to: (i) určené produkty, najmä zbrane, výbušniny, pyrotechnika, (ii) produkty obranného sektora, (iii) položky s dvojakým použitím, (iv) biotechnológia, (v) kritická infraštruktúra, (vi) predpisy o kybernetickej bezpečnosti podľa Essential Service , (vii) služba digitálneho cloud computingu, (viii) národné kryptografické bezpečnostné aktíva, (ix) mediálne služby, (x) platformy na zdieľanie obsahu s ročným príjmom presahujúcim 2 milióny EUR, (xi) vydáva periodickú publikáciu, (xii) spravodajský webový portál, (xiii) spravodajská agentúra.
Zákon o PZI definuje „všeobecnú“ zahraničnú investíciu ako nadobudnutie alebo prekročenie 25 % alebo 50 % účasti v akomkoľvek cieli, s výnimkou sektorov uvedených vyššie, bez ohľadu na obrat alebo hodnotu transakcie cieľa.
O slovo sa prihlásila Mgr. Mikaela Kováčiková, Junior Associate, Saukenock – ŠTRPKAAko prebieha proces preverovania zahraničných investícií?
Príslušným orgánom na skríning je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo hospodárstva„).
Tento proces môže iniciovať na žiadosť zahraničného investora alebo ministerstvo hospodárstva. Tento postup zahŕňa: (i) posúdenie rizika nepriaznivého vplyvu zahraničných investícií, (ii) skríning zahraničných investícií a (iii) konzultácie.
Hodnotenie rizika negatívneho dopadu zahraničnej investície sa používa len v prípade „všeobecnej“ zahraničnej investície. Ministerstvo hospodárstva následne o začatí procesu informuje ministerstvo vnútra, obrany, ministerstvo zahraničných vecí a ďalšie dotknuté ministerstvá spolu s políciou a spravodajskými službami (t. j. poradnými orgánmi). Tieto orgány sa musia vyjadriť k riziku nepriaznivého vplyvu zahraničných investícií do 30 dní. Ak sa v tejto fáze nezistí žiadne riziko, ministerstvo hospodárstva zašle potvrdenie zahraničnému investorovi a cieľovej skupine. Naopak, ak je identifikované riziko negatívneho vplyvu, ministerstvo hospodárstva iniciuje skríningový proces.
Skríning zahraničných investícií sa vždy aplikuje na kritické zahraničné investície a len vtedy, keď je v prvej fáze identifikované riziko nepriaznivého vplyvu vzhľadom na „všeobecné“ zahraničné investície. Ministerstvo hospodárstva v tomto procese opäť informuje poradné orgány a tie sa vyjadria do 40 dní. Následne ministerstvo hospodárstva vydá konečné stanovisko k (i) schváleniu, (ii) podmienečnému schváleniu alebo (iii) zamietnutiu zahraničnej investície. Zahraničný investor a cieľová skupina môžu poskytnúť pripomienky (tento proces sa označuje aj ako konzultácie) do 15 dní.
Ministerstvo hospodárstva po konzultáciách vydá rozhodnutie o schválení zahraničnej investície alebo o podmienečnom schválení zahraničnej investície (v takom prípade aj o určení zmierňujúcich opatrení) alebo predloží vláde stanovisko k zamietnutiu zahraničnej investície. . V prípade akceptovania stanoviska vlády ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o zákaze zahraničných investícií. Ak vláda nesúhlasí, zahraničné investície sú povolené. Ak ministerstvo hospodárstva nerozhodne alebo neoznámi vláde záverečné stanovisko do 130 dní odo dňa začatia preverovania, zahraničná investícia nemá negatívny vplyv. Zákon o PZI však neurčuje lehotu, v ktorej musí byť záverečné stanovisko prerokované vládou. Zahraničný investor sa môže proti rozhodnutiu ministerstva hospodárstva odvolať, čo bude riešiť minister hospodárstva. Rozhodnutie ministra môže na základe správnej žaloby preskúmať Najvyšší správny súd SR.
Aké sú praktické dôsledky pre M&A transakcie?
Nový proces by mohol mať významný vplyv na vykonávanie M&A transakcií. Z praktického hľadiska je potrebné posúdiť, či transakcia podlieha povinnému skríningu v úvodných fázach transakcie, teda či je považovaná za významnú zahraničnú investíciu. Ak ide o dôležitú, no „bežnú“ zahraničnú investíciu, je potrebné posúdiť mieru rizika, že transakcia prejde dodatočným oficiálnym preverovaním zo strany ministerstva hospodárstva. Voliteľná kontrola pred dokončením transakcie. Preverenie by sa malo zvážiť v časovom rámci transakcie, pretože môže trvať až 130 a viac dní. Kritická zahraničná transakcia nemôže byť uzavretá bez predchádzajúceho súhlasu.
Aké sú sankcie za porušenie povinností podľa zákona o PZI?
Ak dôjde k zahraničnej investícii bez predchádzajúceho súhlasu, ministerstvo hospodárstva môže začať konanie na úradné overenie transakcie a uložiť zahraničnému investorovi povinnosť transakciu zrušiť. Toto oprávnenie je možné uplatniť do dvoch rokov od transakcie.
V prípade porušenia povinností môže byť zahraničný investor sankcionovaný. Pokuty možno ukladať opakovane a za závažné porušenia (napríklad uskutočnenie dôležitej zahraničnej investície bez povolenia), ale aj za menej závažné (napríklad porušenie povinnosti deklarovať ukončenie investície alebo zapísať sa do zoznamu akcionárov verejného sektora). Registrovať).
Výška pokuty závisí od povahy a rozsahu porušenej povinnosti 1 % až 2 % z celkového čistého príjmu Zahraničný investor, osoba ovládajúca zahraničného investora a osoba ovládaná zahraničným investorom, v predchádzajúcom fiškálnom roku (v prípade zahraničného investora, ktorý je právnickou osobou) alebo 100 000 EUR až 1 milión EUR (v prípade zahraničný investor, ktorý je fyzickou osobou). Ak hodnota investície presiahne 2 % z celkového čistého príjmu investora, ako horná hranica pokuty sa použije hodnota investície.
Záver
Vzhľadom na vyššie uvedené by potenciálni zahraniční investori mali zvážiť vykonanie rozsiahlej povinnej starostlivosti pred transakciou, aby určili, či takúto investíciu možno považovať za významnú zahraničnú investíciu v zmysle zákona o zahraničných investíciách. Zahraničné investície veľkého finančného rozsahu alebo investície súvisiace s kritickou infraštruktúrou, napr. Investori si rôznymi akvizíciami subdodávateľov zabezpečia maximálnu právnu istotu, napr. proces vyjednávania.
Tento článok vám prinášame SOUKENÍK – ŠTRPKA, sro
