Česi hľadajú pomoc EÚ proti poľským záplavám, keďže pomoc slovenskej vlády považuje za nedostatočnú – Euractive

Vláda v susednom Slovensku bola kritizovaná za nedostatočnú pomoc, pretože poľská vláda plánuje požiadať o mechanizmus civilnej ochrany EÚ a česká vláda skúma, či má prístup k financovaniu EÚ na opravy po ničivých záplavách.

Poľský premiér Donald Tusk v pondelok vyhlásil Poľsko oznámilo, že možnú pomoc z Bruselu bude konzultovať s ďalšími postihnutými členskými štátmi EÚ, keďže záplavy zanechali časti krajiny v 30-dňovej prírodnej katastrofe.

Povedal, že bude rokovať so svojimi kolegami z Česka, Slovenska, Rakúska a možno Rumunska o spoločnej žiadosti o pomoc EÚ.

„Chcem, aby naše krajiny zostali v úzkom kontakte, keď spoločne žiadame EÚ o poskytnutie finančnej pomoci na škody spôsobené povodňami,“ povedal Tusk médiám a dodal, že dúfa, že skupina krajín bude žiadať viac. Užitočné.

„Existujú špeciálne finančné nástroje na boj proti následkom povodní,“ poznamenal s tým, že „značné sumy peňazí možno získať z európskych fondov a prostredníctvom programov cielenej pomoci špeciálne určených pre prírodné katastrofy.“

Euractiv chápe, že Poľsko požiada o aktiváciu mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Mechanizmus, ktorý vznikol v roku 2001, má za cieľ posilniť spoluprácu medzi krajinami EÚ a 10 zúčastnenými krajinami v oblasti civilnej ochrany s cieľom zlepšiť predchádzanie katastrofám, pripravenosť a reakciu na ne.

Ktorákoľvek krajina môže požiadať o pomoc prostredníctvom mechanizmus civilnej ochrany EÚ V prípade núdze. V reakcii na to môžu byť v krátkom čase mobilizované špecializované tímy a vybavenie, ako sú hasičské lietadlá, pátracie a záchranné a lekárske tímy.

Len v roku 2023 bol UCPM aktivovaný 66-krát, aby reagoval na vojnu na Ukrajine, lesné požiare v Európe a zemetrasenia v Sýrii a Turecku.

V roku 2019 EÚ posilnila mechanizmus civilnej ochrany s cieľom vytvoriť prítomnosť RescEU, ktorej cieľom je chrániť občanov EÚ pred katastrofami a riadiť vznikajúce riziká. RescEU, plne financovaný Európskou úniou, posilňuje pripravenosť Európy na katastrofy a zvyšuje schopnosť Európy reagovať na krízy.

V prípade prírodnej katastrofy, akou je Poľsko, Jacek Siewiera, šéf Poľského národného bezpečnostného úradu (BBN), povedal, že sily, zdroje a fondy musia byť mobilizované v rámci mechanizmu RescEU. Napísané v X V nedeľu.

„Teraz, keď vieme, že veci sú veľmi zlé, je čas, aby Brusel prejavil svoju solidaritu, ako sme to už mnohokrát urobili pri povodniach, požiaroch a katastrofách v EÚ (krajinách),“ dodal.

Poľský poslanec za rok 2050 Michał Kobosko (Aktualizácia) vyhlásil V X budú poľskí zákonodarcovia tlačiť na implementáciu mechanizmu RescEU počas prebiehajúceho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

„Z krátkodobého hľadiska ide o pomoc ľuďom a obnovu (infraštruktúry) pred poškodením. Z dlhodobého hľadiska ide o akcie a financovanie súvisiace s ochranou pred dopadmi klimatických zmien,“ zdôraznil.

Česko vidí presun financií z EÚ

Škody spôsobené povodňami v českom regióne by sa mohli vyšplhať do desiatok tisíc českých korún (miliardy eur) a vláda by musela upraviť štátny rozpočet.

České ministerstvo práce a sociálnych vecí rokuje s Európskou komisiou o možnosti presunu časti európskych dotácií na povodňové škody, povedal v pondelok popoludní novinárom minister Marian Jureka.

Jurečka (Kresťanskí demokrati, EĽS) chce časť eurofondov z Národného programu obnovy a Akčného plánu Zamestnanosť+ (súčasť Európskeho sociálneho fondu) financovať opravy po súčasných katastrofálnych povodniach. Peniaze sa použijú napríklad na obnovu zatopených obecných zariadení.

Vláda vraj dostala brífing od všetkých ministerstiev o presune eurofondov na svojom mimoriadnom rokovaní v pondelok večer, takže sa môžu použiť ďalšie zdroje EÚ nad rámec spomínaných.

Premiér Petr Fiala (Občianski demokrati, ECR) potvrdil, že Česká republika koordinuje prípadné čerpanie eurofondov s Poľskom.

„Hovoril som o tom aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou van der Leyenovou,“ dodal Fiala.

Vláda v pondelok večer schválila okrem iného aj pomoc armáde po povodniach. Do konca októbra by sa mohlo zapojiť až 2000 hráčov.

Slovenská vládna pomoc je pomalá a neefektívna

Na juhozápade Slovenska zrážok ubúda, počasie sa od utorka zlepší, informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), mnohé oblasti však naďalej zápasia so zrážkami.

„Rozsah škôd v celom meste je skutočne enormný (…). Mnohé stromy majú navyše podmáčané koreňové systémy a spadnú aj pri slabšom vetre,“ povedal primátor Bratislavy Mateusz Wallo.

Popredná opozičná strana Progresívne Slovensko (PS/RE) vyzvala premiéra Roberta Figa (Smar-SD/NI), aby uvoľnil prostriedky pre obete povodní, pričom pomoc vlády kritizovala ako pomalú a nedostatočnú.

„Hranice 1 500 eur na domácnosť a 15 000 eur na obec ani zďaleka nepokrývajú základné náklady ľudí postihnutých touto katastrofou,“ povedala poslankyňa Simona Petrík (PS).

„Predseda vlády má 1,5 milióna eur, ktoré je možné flexibilne a cielene rozdeliť,“ dodal s tým, že ďalších 5 miliónov eur má vláda v rezerve.

Podpredseda vlády pre investície Richard Raši (Hlas-SD/NI) priznal, že financie na protipovodňovú pomoc sa „treba nájsť“ a pripustil možnosť využitia napríklad kohéznych fondov EÚ, ak Slovensko splní podmienky.

Celkové povodňové škody na Slovensku poisťovne zatiaľ nevyčíslili.

(Aleksandra Krzysztoszek | Euractiv.pl, Ondřej Plevák | Euractiv.cz, Natalia Silenská | Euractiv.sk)

Prečítajte si viac s Euractivom