Česká a slovenská spravodajská správa o Číne

Slovenská informačná služba zverejnila 1. decembra 2021 odtajnenú časť Výročnej správy SIS za rok 2020.[1] Prednesené bolo počas neverejnej časti schôdze pléna NR SR. Správa pozostáva zo siedmich kapitol.

V časti venovanej ekonomike slovenskí predstavitelia poukazujú na rastúci globálny ekonomický vplyv Číny a jej asertívnu zahraničnú hospodársku politiku. Skúmali aj potenciálne dôsledky tohto vplyvu na Slovensku.

Číne sa venovala väčšia pozornosť v kapitole o bezpečnosti. Podľa Slovenska sú čínske spravodajské služby čoraz aktívnejšie, ako sa uvádza v časti „protišpionážna obrana“ správy. Na presadzovanie svojich záujmov v zahraničí využívajú celospoločenský prístup, kde na presadzovaní záujmov Číny spolupracujú všetky sektory čínskej vlády, podnikania a kultúry. Dôležitú úlohu zohrávajú imigranti, ktorí prenikajú do kľúčových odvetví Slovenska. Jej členovia sa okrem iného podieľali na zabezpečovaní zdravotníckych zásob z Číny na Slovensko a snažili sa využiť situáciu na nadviazanie kontaktov s predstaviteľmi novej vlády.

Podľa spravodajskej služby SR pokračovalo lobistické úsilie o podporu zapojenia čínskych telekomunikačných spoločností do budovania 5G sietí na Slovensku. Čínske technologické spoločnosti pokračovali vo svojom úsilí preniknúť do dôležitých trhových centier, a to aj v technologickom sektore, ktorý je schopný dátového toku a komunikácie alebo sledovania vesmíru a pohybu ľudí. Bolo oznámené, že sa pripraví zákon na monitorovanie zahraničných investícií a SIS sa bude podieľať na jeho tvorbe. Čína sa pri tejto príležitosti nespomína, ale dá sa predpokladať, že návrh zákona bude pripravený s ohľadom na túto krajinu.

Divízia pre hybridné hrozby pokračovala vo svojom úsilí ovplyvňovať čínsku verejnú mienku, šíriť propagandu a vytvárať pozitívny obraz Číny. Niektorí jednotlivci a organizácie konali na podporu Pekingu a snažili sa neutralizovať negatívne mediálne pokrytie ČĽR v dôsledku vypuknutia pandémie Covid-19. Sú uvedené nesprávne informačné operácie. Odkedy sa pandémia začala šíriť v Európe, rôzne pročínske médiá propagovali účinnosť prísnych bezpečnostných opatrení zavedených v ČĽR. Okrem toho bola čínska lekárska pomoc opakovane pripomenutá európskym krajinám údajne postihnutým nečinnosťou inštitúcií EÚ.

Čína bola uvedená ako posledná v kategórii „Vonkajšia bezpečnosť“ v podkategórii „Krízové ​​a konfliktné oblasti“. Uviedla, že Čína je monitorovaná SIS ako rastúca mocnosť s globálnymi ambíciami, ktorá sa snaží ovplyvňovať dianie v Európe a podkopávať euroatlantickú bezpečnostnú architektúru. Slovenské spravodajské služby tiež monitorujú vývoj v Číne, aby zistili, či koronavírus, ktorý spôsobil pandémiu COVID-19, nepochádza z Číny.

Aj slovenské vojenské spravodajstvo zaradilo Čínu do svojej výročnej správy.[2] Matej Šimalčík, analytik MapInfluenCE a člen China Watchers v strednej a východnej Európe (CHOICE), poznamenáva, že je to prvýkrát, čo vojenská rozviedka vo svojom výročnom dokumente priamo odkazuje na ČĽR. Pre porovnanie, SIS to robí už tri roky.[3]

Čína je tiež spomenutá (spolu s Ruskom) v kapitole „Činnosť zahraničných spravodajských služieb“. Podľa slovenskej vojenskej rozviedky sa čínski agenti snažia preniknúť na ministerstvo obrany, aby sa dostali k utajovaným skutočnostiam. Sú tiež aktívni v oblasti priemyselnej inteligencie, kopírujú vybrané produkty a potom ich vyrábajú pod vlastnou značkou.

Čína je tiež zaradená do kategórie „Nezákonný obchod s výrobkami obrany“. ČĽR je otvorene uvedená medzi Ruskom a Spojenými arabskými emirátmi ako vývozná destinácia pre elektronické, telekomunikačné a signalizačné zariadenia a softvér.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) zverejnila koncom novembra 2021 výročnú správu Bezpečnostnej informačnej služby za rok 2020.[4] Samostatná podkapitola je venovaná Číne (po Rusku a pred Iránom) v kapitole „Spravodajská a podvratná činnosť zameraná na Českú republiku“. Podľa českej kontrarozviedky Čína predstavuje komplexnú a rastúcu spravodajskú hrozbu. Špecifikovať, kto je čínsky spravodajský dôstojník, je zastarané, pretože každý čínsky občan je zo zákona povinný podporovať čínske spravodajské služby. To platí aj pre firmy a organizácie. Odmietnutie môže mať pre nich vážne následky.

Napriek obmedzeniam letov a pohybu v Českej republike pôsobili čínske spravodajské služby najmä pod diplomatickým a novinárskym krytím. Boli veľmi aktívni v oblasti politického a vedecko-technického spravodajstva. Čínska rozviedka pôsobí prostredníctvom intenzívnych informačných operácií v českých vzdelávacích inštitúciách. Je pozoruhodné, že vplyv je aj v politike. Predstavitelia čínskych spravodajských služieb boli veľmi úspešní v budovaní vzťahov s politicky aktívnymi (alebo vplyvnými) ľuďmi bez ohľadu na ideologické názory.

Bolo prijatých niekoľko opatrení s cieľom presunúť vinu za pandémiu COVID-19 na Západ a podkopať politické a ekonomické vzťahy medzi Českou republikou a Taiwanom. V rámci týchto aktivít hľadali spravodajskí dôstojníci, diplomati a členovia straníckych organizácií spôsoby ovplyvňovania verejnej mienky s cieľom šírenia čínskej propagandy. Vytvorili tiež pozitívny obraz o ČĽR. Taktiež spravodajské služby ovplyvňovali obsah, ktorý sa objavil v médiách.

V poslednom odseku tejto kapitoly bola uvedená iniciatíva „Made in China 2025“, v rámci ktorej Čína pokračovala vo svojom úsilí získať pokročilé technológie a súvisiace know-how zo zahraničia, vrátane Českej republiky. Podľa českej kontrarozviedky sa Peking snaží získať nové technológie vrátane robotiky a autonómnych systémov, výroby 3D tlače a nanotechnológií. Čínske firmy sa tiež snažia získať záujemcov z českých firiem a presunúť výrobu do Číny. Čína sa v nasledujúcich častiach správy nespomína. Zaujímavé je, že čínske kybernetické útoky, o ktorých sa okrem iného hovorilo v predchádzajúcej správe, neboli riešené.

Aktivity čínskych spravodajských služieb pozorne sledujú aj Slovensko a Česká republika a ďalšie krajiny v regióne. Povedomie o nebezpečenstvách, ktoré vychádzajú z Pekingu, rastie, čo sa odráža v správach spravodajských a kontrarozviednych agentúr. Možno identifikovať sériu aktivít čínskych spravodajských služieb: presadzovanie dobrého imidžu Číny, využívanie migrantov na svoje aktivity, lobing – hlavne v technologických firmách – dezinformácie a šírenie, pokusy o podkopávanie dobrého mena Európskej únie, priemyselná špionáž, pokusy o získanie tajných/utajovaných informácií v záujme štátu, pokusy o prevzatie spriaznených spoločností, nákup tovaru s dvojakým použitím, pôsobenie v akademických inštitúciách, ovplyvňovanie politikov a iných vplyvných osôb, ako aj namáhanie vzťahov s Taiwanom. Toto určite nie je uzavretý zoznam. Spravodajské agentúry oboch krajín uviedli len tie najdôležitejšie. Je čoraz bežnejšie uvádzať ČĽR na základe hrozieb spojených s Ruskou federáciou, čo je iná ako situácia spred niekoľkých rokov. Správa navyše obsahuje morálku pre štáty V4, nie však výlučne. Podobné techniky a operácie sa používajú aj v iných častiach sveta.

[1] https://www.sis.gov.sk/for-you/sis-annual-report.html

[2] https://vs.mosr.sk/documents/sprava_o_cinnosti_vs_2020_eng.pdf

[3] https://twitter.com/MatejSimalcik/status/1466392970379374604

[4] https://www.bis.cz/annual-reports/annual-report-of-the-security-information-service-for-2020-a290d510.html

Tento článok je súčasťou projektu „Úloha a vplyv Čínskej ľudovej republiky vo Vyšehradskej skupine krajín“ sponzorovaného Medzinárodným vyšehradským fondom.