Verejnosť si pamätal jeho zamatový, hlboký hlas, zamyslený, niekedy drsný vzhľad a majestátny vzhľad. V divadle, na obrazovke, v televízii a v rozhlase vtiahol diváka do svojho sveta s vášňou, s ktorou dokázal zachytiť svoje postavy.
Mikuláš Huba sa narodil 19. októbra 1919 v Spišskej Novej Vsi. Pôvodne odišiel študovať právo a filozofiu do Bratislavy. Napokon však v roku 1940 úspešne ukončil štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii u profesora Janka Borodáča.
Ako študent akadémie sa zapojil do hry Slovenského národného divadla (SND). V roku 1938 a v ďalších sezónach patril k najrušnejším hercom. Dostal veľké úlohy v náročnom repertoári – napríklad postavu Iva Lediniča v hre Ekvinokcia (1939), Hainona v Sofoklovej Antigone (1940) alebo postavu Filinta v Misantropovi (1940). Vynikal aj v hrách slovenských dramatikov: Adam (Kamenný chodníček, 1939), Janko (Mastný hrniec, 1940), Kozák (Najdúch, 1940), Dr. Hronec (Čaj so senátorom, 1940), Bača Mišo (Bačova žena, 1941). Režisér Ján Jamnický, ktorý ovplyvnil osobnosť jeho talentu, využil najmä jeho herecké výkony.
Zdroj: SFI
Mikuláš Huba sa oženil so svojou divadelnou kolegyňou, opernou speváčkou Máriou (Mimi) Kišonovou. V roku 1943 sa im narodil syn Martin, ktorý sa stal tiež hercom.
Aj po roku 1945 sa Mikulášovi Hubovi podarilo formovať výpoveď jeho hereckej generácie. Stal sa známym ako predstaviteľ romantických hrdinov a postáv klasického repertoáru (Romeo a Júlia). Medzi najslávnejšie hry z jeho neskoršieho obdobia patria Veselý pán z Windsoru (1963), Dvanásť rozhnevaných mužov (1977), Mesiac na dedine (1980) či Zvon bez veže (1984). Na doskách SND vytvoril celkovo 150 postáv. Vďaka hlbokému vzťahu k slovenskej poézii sa stal aj jedným z ústredných predstaviteľov slovenskej recitačnej školy.
Prvýkrát sa na plátne objavil vo filmoch Martin Frič a Paľo Bielik Varúj …! (1946). Osobitne ho však zaujala postava Matúša Svrčiny v legendárnom diele Vlčie diery (1948). Zahral si v historickom filme Vladimíra Bahnu Posledný Bospor (1957) a v detektívnom filme Andreja Lettricha smrť prichádza v daždi (1965).
Zdroj: SFI
V tomto období dostával Mikuláš Hub čoraz väčší priestor televízna tvorba. Za zmienku stojí televízne spracovanie Kukučínovho románu Mladé letá (Ján Klimo, 1962) alebo románu Mila Urbana Živého biča, ktorý v roku 1965 nakrútil Martin Ťapák. Mikuláš Huba si zahral aj v televíznom filme Pštrosí večierok (1969), ktorý režíroval jeho herecký kolega Július Pántik.
Divácky obľúbený bol trojdielny film Buddenbrookovci podľa románu Thomasa Manna (Vido Horňák, 1974). Mikuláš Huba si zahral aj v detektívnom filme The Whispering Phantom, ktorý režíroval Andrej Lettrich (1975). Nasledoval trojdielny film Louis Pasteur o známom francúzskom vedcovi (Igor Ciel, 1977), Báseň o svedomí (Zoro Záhon, Vladimír Bahna, 1978), Ruy Blas (Igor Ciel, 1979) alebo televízia úprava slávnej inscenácie Dvanásť rozhnevaných mužov (Miloš Pietor, 1979).
V 80. rokoch Mikuláš Huba účinkoval v inscenácii Rembrandt van Rijn (Miloš Pietor, 1981), v televíznom sci-fi filme Výzva (Vojtěch Trapl, 1982) alebo v snímke Cesta Jana Amosa (1983) Otakara Vávru. . , kde vytvoril postavu Axela Oxenstierna, švédskeho grófa, štátnika a podporovateľa Komenského.
Zdroj: Bontonfilm
Mikuláš Huba si zahral aj v známych sériách Stratení a nájdení (1974), Doktor zomierajúceho času (1983) či Povstalecká história (1984). Jeho tvorba zahŕňa filmy pod domom pod morušou (Marta Gogálová, 1984), komédia Oscara Wildea Ideálny manžel (Peter Mikulík, 1985) a trojdielny film Hlboká nahrávka (Stanislav Párnický, 1985), kde sa stretol so synom. Martin Hub.
Obaja mali rozdielne názory na politiku a herectvo, čo Martin Huba ilustroval v denníku SME spomienkou na môjho otca: „Hneď po mojej prvej premiére mi povedal, aby som sa rozhodol študovať niečo iné, čím by ma stále živil.“ Nakoniec bol však otec na svojho syna hrdý.
Zdroj: RTVS
Mikuláš Huba pôsobil ako pedagóg na VŠMU v rokoch 1951 – 1986. Získal titul zaslúžilý (1966) a národný umelec (1973). Okrem toho, že odohral 49 sezón v SND, pôsobil aj ako jeho umelecký šéf v rokoch 1953-1959, 1961-63 a 1972-1976.
Mikuláš Huba zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave na prahu svojich 67. narodenín.
Zdroj: Divadelný ústav
