„Cítil som sa ako u starej mamy“: Pittov festival slovenského dedičstva ctí tradície novej generácie

Spoločenská miestnosť Katedrály učenia ožila country hudbou, tancom a smiechom na oslave 32. výročia Pitta. Slovenský tradičný festival V nedeľu. Predajcovia sa chválili zložito vyšívanými odevmi a farebnými ručne vyrábanými šperkami, iní zase tradičnou slovenskou kuchyňou.

Slovenská kultúra má hlboké korene v Pittsburghu, povedal tohtoročný riaditeľ festivalu Leon Zeibach.

„Festival sa skutočne stal majákom a ohniskom pre celú slovenskú komunitu,“ povedal Jaibach. „Toto je ústredný bod. Metropolitná oblasť Pittsburghu je obrovská Koncentrácia populácie slovenského pôvodu v Severnej Amerike.“

S dvoma starými rodičmi zo Slovenska Zeibak povedala, že vždy cítila vzťah k slovenskej kultúre. Hoci nikdy nenavštevoval Pitta, prilákali ho Program slovakistiky a Festival slovenského dedičstva. Teraz povedal, že jeho účasť v programe pomohla vzdelávať ostatných.

„Slovenský festival na University of Pittsburgh je druhý najväčší v celej Severnej Amerike,“ povedal Zeybach. „Ale len my.“ [festival] S filmovým cyklom, s prednáškovým cyklom, lebo je tam výchovný aspekt.

Prednášky zahŕňajú diskusie o kľúčových udalostiach 30 rokov od rozdelenia Československa na dva samostatné štáty, zatiaľ čo filmy zahŕňajú štúdie o politických vplyvoch na československé rodiny v 20. storočí. Tisícky ľudí sa počas dňa tlačili do Cirkvi učenia, aby si užili vzdelávacie a kultúrne aspekty festivalu.

Pittov program slovakistiky je jediným programom v Spojených štátoch a Kanade, ktorý ponúka jazykové, kultúrne a filmové štúdiá. Program založil a 28 rokov pôsobil ako jeho riaditeľ Martin Vodruba. Pozíciu teraz zastáva Renáta Kamenárová.

Po presťahovaní sa zo Slovenska do USA pred šiestimi rokmi Kamenárová uviedla, že program jej pomohol rásť a naďalej zdôrazňuje dôležitosť učenia sa.

„Táto tradícia je dôležitá, pretože zlepšujeme viditeľnosť na Slovensku,“ povedala Kamenárová. „Pomáhame znovu vybudovať most medzi našimi krajinami.“

Na ceremóniu prišli návštevníci z celých Spojených štátov. Slovenský veľvyslanec v USA Radovan Jaworcic zostal v Pittsburghu tri dni, aby vystúpil na slávnostnom ceremoniáli. Študenti zmiešanej rasy na hodinách slovakistiky v Kamenaroa prišli zo St. Louis, Missouri a východnej Pennsylvánie, aby sa stretli so svojimi rovesníkmi a zúčastnili sa festivalu. Účastníci cestovali z Kalifornie, aby zažili slovenskú kultúru.

Emily Molitoris, čerstvá absolventka Pitta a účastníčka festivalu, navštívila Slovensko minulé leto na štipendium cez Slovak Studies Programme. Povedal, že dúfa, že sa projekt rozrastie aj prostredníctvom podujatí, ako je Festival slovenského dedičstva.

„Veľa ľudí v Pittsburghu má slovenský pôvod,“ povedal Molitoris. „Je dôležité, aby si to uvedomili.“

Psychológia Andrea Janáková, ktorá sa na slávnosti zúčastnila, je v poslednom ročníku slovenského neplnoletého štúdia.

„Jedným z hlavných dôvodov, prečo som sem prišiel, bol slovenský študijný program,“ povedal Janák. „Je pekné vidieť, že vaše dedičstvo je zastúpené.“

Jej riaditeľkou je Jitka Benedíková, obyvateľka Point Breeze Česká a slovenská škola v Pittsburghu. Škola, ktorá vznikla pred viac ako 70 rokmi, vyučuje žiakov všetkých vekových kategórií o slovenskom jazyku a kultúre. Povedala, že je rada, že podujatia ako Pitt’s Slovak Heritage Festival prehlbujú vzťah jej detí k ich dedičstvu.

„Môj manžel je Talian, ja som Češka a dohovorím sa s nimi,“ povedala Benedíková. „Dáš im šancu vedieť, odkiaľ pochádzajú.“

Hoci je festival zvyčajne vyhradený pre slovenských predajcov, Jaibak a Kamenarova sa ho rozhodli otvoriť aj iným kultúram, najmä Ukrajine. Nepokoje v zahraničí.

Lesya Jurgovsky, rodáčka z Ukrajiny, teraz žije vo Forest Hill. Povedala, že dúfa, že pomôže ukrajinským rodinám uprostred vojny predajom ručne vyrábaných ukrajinských vyšívaných košieľ, šperkov, doplnkov a šatiek na festivale.

„Každý cent ide na podporu rodín na Ukrajine,“ povedal Jurkovský. „Deti, ktoré sú siroty, rodiny, ktoré prišli o svoje domovy, rodiny, ktoré sa sťahujú z východnej na západnú Ukrajinu, pretože nemôžu opustiť Ukrajinu.“

V konečnom dôsledku je cieľom festivalu zvýšiť povedomie o ukrajinskej, slovenskej kultúre alebo o programe slovakistiky v Pitte, povedala Kamenárová. Povedal, že chce pokračovať v rozvoji programu slovakistiky prostredníctvom svojej vášne pre učiteľstvo a rozsiahlych znalostí slovenskej kultúry.

„Videla som veľa ľudí, ktorí písali: ‚Mám pocit, že moji starí rodičia sú opäť nažive‘,“ povedala Kamenerová. „Hovoria: Toto je moja kultúra a chcem ich rešpektovať.“