Žiadosť Švédska o členstvo v NATO, predložená v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu, je pripravená prekonať poslednú prekážku s Maďarskom, ktoré by malo v pondelok hlasovať o ratifikácii.
Vstup do koalície pod vedením USA znamená výrazné zmeny pre bezpečnosť Švédska aj geopolitickú rovnováhu v regióne.
Na konci napoleonských vojen na začiatku 19. storočia Švédsko prijalo oficiálnu politiku neutrality.
Po skončení studenej vojny bola politika neutrality nahradená vojenskou neangažovanosťou.
Hoci Švédsko vyslalo svojich vojakov do medzinárodných mierových misií, do vojny sa už viac ako 200 rokov nedostalo.
Naposledy sa bojovalo vo švédsko-nórskej vojne v roku 1814.
Napriek svojej neutralite vykonávala aktívnu zahraničnú politiku, presadzovala ľudské práva a bola individuálnym darcom pomoci, niekedy označovaná za „humanitárnu superveľmoc“.
Ale zatiaľ čo Švédsko bolo mimo NATO, vždy nadviazalo úzke vzťahy s alianciou, v roku 1994 sa pripojilo k programu Partnerstvo za mier a potom v roku 1997 k Euroatlantickej partnerskej rade.
Väčšina Švédov je však dlho proti plnému členstvu a medzi najväčšou švédskou politickou stranou Sociálni demokrati sa považovalo za tabu.
Bývalý sociálnodemokratický minister obrany Peter Hultqvist oznámil, že môže „zaručiť“, že sa nikdy nezúčastní procesu vstupu do NATO na jeseň 2021.
O niekoľko mesiacov neskôr viedla ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 k dramatickému posunu vo verejnej mienke aj v politických stranách.
Väčšina švédskeho parlamentu odhlasovala žiadosť o členstvo, čo krajina urobila v máji 2022 spolu s Fínskom.
Švédska politika po dlhú dobu diktovala potrebu silnej armády na ochranu svojej neutrality.
Po skončení studenej vojny však drasticky znížila svoje výdavky na obranu a svoje vojenské zameranie obrátila na mierové operácie po celom svete.
V roku 1990 boli výdavky na obranu 2,6 percenta HDP, v roku 2020 sa podľa vlády znížili na 1,2 percenta.
Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 začali výdavky opäť rásť.
V marci 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu, Švédsko oznámilo, že opäť zvýši výdavky a zameria sa na dve percentá HDP „čo najskôr“.
Koncom roka 2023 švédska vláda uviedla, že vojenské výdavky v roku 2024 prekročia dvojpercentný cieľ.
Švédska armáda, ktorá kombinuje svoje rôzne pobočky, môže postaviť okolo 50 000 vojakov, z ktorých polovicu tvoria záložníci.
Jeho letectvo zahŕňa viac ako 90 domácich stíhačiek JAS 19 Gripen a má flotilu Baltského mora, ktorá zahŕňa niekoľko korviet a ponoriek.
Švédsky premiér Ulf Kristerson v januári povedal, že jeho krajina je pripravená poskytnúť vojakov do síl NATO v Lotyšsku.
Vstup Švédska a Fínska do NATO znamená, že Baltské more je obklopené členmi aliancie, ktorú niektorí analytici nazývajú jazerom NATO.
„Toto je posledný kúsok skladačky na mape NATO v severnej Európe, ktorý teraz zapadá,“ povedal agentúre AFP Robert Dalsjo, analytik Švédskeho inštitútu pre výskum obrany (FOI).
Ako člen NATO sa vojenské výpočty krajiny menia v niekoľkých dôležitých ohľadoch.
„Švédsko dlho vychádzalo z predpokladu: ‚Úlohu vyriešime sami‘,“ povedal agentúre AFP John Henningsen, výskumník z FOI.
„To sa teraz mení,“ dodal s vysvetlením, že bezpečnosť sa teraz musí vykonávať v rámci aliancie.
„Teraz sa musíme naučiť byť tímovým hráčom. A nie sme pripravení brániť len švédske územie, ale aj priateľské územie,“ poznamenal Dalsjö.
Pre Švédsko vstup do aliancie pozdvihuje jeho tradičné myslenie o mocenských vzťahoch v potenciálnom konflikte.
„Tradične sme si mysleli, že sme malý štát a naši útočníci boli veľmi veľkí,“ povedal Henningson.
Ale „NATO je oveľa väčšie ako Rusko“, pokiaľ ide o ekonomiku a obyvateľstvo, hovorí Henningsen.
„Už nie sme David vo všetkých ohľadoch, aby som tak povedal,“ povedal Henningsen – zmena, ktorú švédska armáda nestratila.
„Bude to veľmi pôsobivá sila s kombinovanou silou 32 krajín od Turecka na juhu po Svalbard,“ povedal šéf švédskej armády Janni Lindfors v decembri denníku Dagens Nyheter.
Dodal, že verí, že dodatočná sila zníži riziko vypuknutia konfliktu.
jll/imm
