História Dňa národného povstania
Pôvodom Slovenského národného povstania bolo podpísanie Mníchovskej dohody v septembri 1938. Zmluva podpísaná európskymi mocnosťami fakticky postúpila územie Československa, Sudety, nacistickému Nemecku. Československo s tým súhlasilo v dôsledku nemeckých vojenských útokov a diplomatického tlaku zo Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska.
V roku 1918 sa Sudety, inak nazývané aj Sudetonemecké územie, nachádzali v ohraničených hraniciach novovzniknutého Československa. Stalo sa tak však bez súhlasu Nemcov sídliacich v Sudetoch. Česi a Slováci. V roku 1936 bolo 60 % nezamestnaných v Československu Nemci. To bol zjavný dôvod nároku Nemecka na Sudety.
V júni 1944 začali nemecké vojenské sily s pomocou slovenského pronacistického prezidenta Józefa Tsóa napádať Československo. Vzniklo hnutie odporu z československej exilovej vlády, dezertérov zo slovenskej armády a ďalších slovenských partizánov. Povstanie trvalo asi dva mesiace, kým ho v októbri 1944 čiastočne nepotlačilo Nemecko.
Na Slovensku sa výročie povstania veľmi neoslavuje, niektorí vnímajú povstanie ako prokomunistické hnutie. Katolícki nacionalisti povstanie často odsudzovali a katolíkom bol aj vtedajší prezident Joseph Tissou. V hlavnom meste krajiny, Bratislave, si však niektorí pripomenuli túto príležitosť položením vencov k pamätníku venovanému povstaniu.
