Väčšina krajín a inštitúcií EÚ – ako aj verejnosť na celom kontinente – sa vo veľkej miere orientuje na strednú cestu, ktorú od roku 2019 opisuje tripartita „partner – konkurent – konkurent“.
Hovoriť o „rozdelenej“ alebo „fragmentovanej“ Európskej únii (EÚ) sa stalo domácim priemyslom – a to platí najmä pre jej vzťahy s Čínou. „Európa je katastrofálne rozdelená na Čínu,“ tvrdil titulok nedávneho článku v časopise Foreign Policy. Aj keď sa zdá, že sa veci obracajú hore (tj smerom k jednotnejšiemu prístupu), predstavujú paradox: „Rozdeľujúci prístup EÚ k Číne by sa mohol chýliť ku koncu,“ argumentoval podobný nedávny článok na CNBC.
Spoločná pôda
Perspektíva, že EÚ je v otázke Číny mimoriadne rozdelená, nie je presná a skresľuje naše chápanie vzťahov medzi EÚ a Čínou. Je zrejmé, že je ťažké nájsť spoločnú reč medzi 27 členmi, ktorí sú suverénnymi krajinami s vlastnými národnými záujmami. Výsledkom je, že zahraničná politika EÚ je notoricky málo ambiciózna a nerozhodná – to sa týka vzťahov s Čínou, ako aj mnohých iných oblastí. Pre Čínu je však prekvapujúce, ako blízko má väčšina krajín EÚ k sebe.
Prieskumy verejnej mienky napríklad zistili, že názory verejnosti na Čínu a preferovanú zahraničnú politiku sú vo väčšine krajín EÚ podobné. V EÚ nie je žiadna krajina, ktorá by sa k Číne stavala vyslovene pozitívne – namiesto toho na celom kontinente dominujú negatívne názory. Zároveň preferovanou zahraničnou politikou Číny je spolupráca s Čínou v globálnych problémoch, akými sú klimatické zmeny alebo pandémie. Zdá sa, že verejnosť v celej EÚ nie je veľmi nadšená z nových ekonomických príležitostí z Číny, no uvedomuje si súčasnú hospodársku úlohu Číny.
Rôzne pohľady členských štátov
Napriek tomu sa pri posudzovaní jednotlivých krokov a vyhlásení jednotlivých členov EÚ objavujú rozdiely. Najmä Maďarsko sa považuje za prekážku spoločného štatútu EÚ. Vo všeobecnosti pôsobí ako samostatný hlas EÚ na podporu pozícií Číny (napríklad nedávno, keď podporovala pozíciu Číny vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou), pričom oficiálne vyhlásenia EÚ kritizuje voči Číne (napríklad kritizuje jej zaobchádzanie s Hongkongom). V minulosti údajne podobné veto prijalo Grécko a dokonca aj Chorvátsko v súvislosti so správami kritickými voči projektom EÚ.
To viedlo niektorých k tomu, aby sa postavili proti obvineniam, že členovia strednej a východnej Európy (CEE) sú voči Číne príliš ústretoví, možno v dôsledku čínskych ekonomických aktivít. Takéto tvrdenie by bolo skutočne nepravdivé z niekoľkých dôvodov. Po prvé, ekonomické vzťahy krajín CEE s Čínou sú v skutočnosti oveľa menej rozvinuté ako vzťahy medzi Čínou a krajinami západnej Európy, najmä Nemeckom. Inými slovami, Čína nemá ekonomickú páku na krajiny strednej a východnej Európy, aby ich tlačila alebo trestala, aj keby chcela.
Po druhé, Maďarsko je skôr výnimkou ako reprezentatívnym prípadom krajín strednej a východnej Európy, dokonca aj vo vzťahoch s Čínou a v mnohých ďalších otázkach. Napríklad ďalšie krajiny strednej a východnej Európy ako Česká republika, Litva, Slovensko a Poľsko nedávno posunuli limity rozvoja vzťahov s Taiwanom, čím sa zmiernili tlak Číny, aby tak urobili.
Zaujímavé je, že západná Európa, ako napríklad lídri EÚ Ursula von der Leyen a Charles Michel, bola v poslednej dobe ochotnejšia spolupracovať s Čínou. Nemecký kancelár Olaf Scholz a španielsky prezident Pedro Sánchez, ktorí oficiálne navštívia Čínu koncom roka 2022 a začiatkom roku 2023, môžu byť tiež zapísaní do zoznamu. Ešte pozoruhodnejšia je nedávna návšteva a kritika francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Číne. Dostal pochvalu za svoje vyjadrenia počas cesty, ktorá sa mnohým v krajinách strednej a východnej Európy zdala podobná jeho predchádzajúcemu postoju voči Rusku a bola označená za slabú.
Stredná úroveň
Verejné diskusie o tom, ako pristupovať k Číne, sa často zvrhnú na spory o tom, kto by mal byť obviňovaný z podkopávania spoločnej pozície EÚ. Napriek tomu je v EÚ 27 suverénnych štátov a je prirodzené, že v rôznych otázkach, vrátane Číny, nemajú rovnaký postoj. Niektoré krajiny podporili Čínu v dôležitých otázkach, ako napríklad Maďarsko, ale sú aj také, ktoré sú ochotné urobiť niečo navyše, ako napríklad Litva alebo Česká republika.
Väčšina krajín EÚ a inštitúcií EÚ – ako aj verejnosť na celom kontinente – sa však vo veľkej miere orientujú na strednú cestu, ktorú od roku 2019 opisuje tripartita „partner-konkurent-konkurent“. V súlade s tým EÚ vníma potrebu širšieho zapojenia Číny do globálnych otázok, svoje hospodárske výmeny s Čínou považuje za konkurencieschopné, ale nenahraditeľné, pričom v otázkach hodnôt uprednostňuje zásadný postoj.
Autor je programový riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS). Je odborným asistentom a vedeckým pracovníkom na Balaki University v Olomouci. Pôvodne publikované agentúrou Anadolu
