ISTANBUL 13. mája – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan viedol dnes modlitby v ikonickej istanbulskej mešite Hagia Sophia pred bitkou o svoju politickú kariéru proti silnému svetskému rivalovi.
69-ročný muž bude nasledovať rituál, ktorý vykonali osmanskí sultáni, predtým, ako povedie svojich mužov do boja o nedeľné parlamentné a prezidentské voľby.
Reklama
Reklama
Erdogan nikdy nečelil dynamickejšej alebo jednotnejšej opozícii ako tá, ktorú viedol bývalý štátny úradník Kemal Kilicdaroglu a jeho nesúrodá koalícia šiestich strán.
Turecký líder vynikal v rozdeľovaní svojich rivalov a vyhral národné voľby za viac ako 21 rokov.
Erdoganova strana s islamistickými koreňmi sa však zmieta v hneve nad ekonomickým kolapsom Turecka a tvrdými zásahmi proti občianskym právam počas jeho druhého desaťročia pri moci.
Šesť opozičných strán odložilo svoje politické a kultúrne rozdiely a spojilo sa s jedinou úlohou zosadiť Erdogana.
Oficiálne ich podporuje hlavná turecká prokurdská strana – skupina, ktorá získala aspoň 10 percent hlasov.
‚Veľmi hlúpa otázka‘
Matematika nie je v prospech Erdogana a väčšina prieskumov ukazuje, že za svojim svetským rivalom zaostáva o niekoľko bodov.
Kilicdaroglu sa teraz snaží prelomiť 50-percentnú hranicu a vyhnúť sa 28. máju.
„Ste pripravení priniesť demokraciu do tejto krajiny? Priniesť mier do tejto krajiny? Sľubujem, že aj ja som pripravený,“ povedal Kilicdaroglu na zhromaždení v Ankare.
Erdogan sa dostal do nepríjemnej situácie, keď sa ho v piatok večer v televízii pýtali, čo by robil, keby prehral.
Vodca veteránov sľúbil, že bude hlasovanie rešpektovať.
„To je naozaj hlúpa otázka,“ povedal.
„V Turecku sme sa dostali k moci demokratickými prostriedkami, so súhlasom našich ľudí. Ak naši ľudia zmenia názor, urobíme všetko, čo si demokracia vyžiada.“
Jeho dnešná kampaň za znovuzvolenie ho zavedie na scénu jedného z najkontroverznejších rozhodnutí jeho nedávneho funkčného obdobia.
„Západ, ktorý stvoril Boh“
Hagia Sophia bola postavená ako byzantská katedrála – kedysi najväčšia na svete – a Osmanmi premenená na mešitu.
V roku 1923 bol premenený na múzeum, keď Mustafa Kemal Atatürk vytvoril sekulárne osmanské Turecko.
Erdoganovo rozhodnutie zmeniť ju v roku 2020 späť na mešitu upevnilo jeho postavenie hrdinu medzi jeho náboženskými podporovateľmi a prispelo k znepokojeniu Západu nad jeho vládou.
„Celý Západ sa zbláznil – ale ja som to urobil,“ povedal Erdogan na sobotňajšom zhromaždení v Istanbule.
Erdogan využil náboženské témy a kultúrne vojny, aby sa pokúsil podnietiť svoju konzervatívnu a nacionalistickú základňu.
Opozíciu označuje za „pro-LGBT“ lobby, ktorá prijíma rozkazy od zakázaných kurdských milícií a je podporovaná Západom.
Zdá sa, že cieľom tohto tvrdého posolstva je odpútať pozornosť voličov od najhoršej hospodárskej krízy Turecka počas celej jeho vlády.
Oficiálna ročná inflácia vlani dosiahla 85 percent. Ekonómovia sa domnievajú, že skutočná daň za krízu mohla byť vyššia v dôsledku Erdoganovej neortodoxnej fiškálnej politiky.
Kilicdaroglu sľubuje, že ich okamžite po nástupe do funkcie odstráni.
‚Nie sme šťastní‘
Voľby však čelí 64 miliónom tureckých voličov spolu s obavami, čo by Erdogan mohol urobiť, ak by prehral v tesnom hlasovaní.
Kilicdaroglu mal včera na dvoch svojich zhromaždeniach nepriestrelné vesty, ktoré jeho strana označila za dôveryhodnú hrozbu pre jeho život.
V Ankare predniesol nezvyčajne krátky večerný prejav, ktorý ako prvý prehrala jeho kampaň.
Ekrem Imamoglu, kandidát Kilikdaroglu, populárnej postavy, ktorá porazila Erdoganovho spojenca v sporných voľbách starostu Istanbulu v roku 2019, bol pred niekoľkými dňami napadnutý kameňmi počas turné po konzervatívnom srdci Turecka.
Turecké úrady začali formálne vyšetrovanie a niektorých zatkli.
Viacerí vysokí predstavitelia Erdoganovej vládnucej strany však obvinili istanbulského starostu z podnecovania incidentu.
Hlasovanie zahŕňa časti juhovýchodu, ktoré zostali v ruinách po februárovom zemetrasení, ktoré si vyžiadalo viac ako 50 000 obetí.
Úroveň hnevu v tradične pro-Erdoganovských oblastiach by mohla pomôcť ovplyvniť nedeľný výsledok.
„Nie sme šťastní, že môžeme voliť uprostred ruín, ale chceme, aby sa zmenila vláda,“ povedal Tiber Simsek, ktorý žije v meste Antakya, ktoré pri katastrofe utrpelo veľké škody. – AFP
