Európska krajná pravica už nie je taká okrajová

Pankaj Mishra, komentár Bloomberg

Keďže Donald Trump posilňuje svoju kandidatúru v ďalších prezidentských voľbách v USA, dochádza k celosvetovému otrasu. Do konca budúceho roka musia Ukrajina a jej európski spojenci zvážiť možnosť konfrontácie neinvestovaných USA pri odporovaní ruskej agresii.

Mali by sme sa začať pripravovať na geopolitické zemetrasenie v samotnej Európe. Krajne pravicoví demagógovia sú na vzostupe v Španielsku, kde sa 23. júla konajú národné voľby, a na celom kontinente.

Nebolo to prehnané, keď premiérka Giorgia Meloniová, prvá talianska povojnová líderka s fašistickými koreňmi, minulý týždeň na zhromaždení krajnej pravice v Španielsku povedala, že „nastal čas vlastencov“.

Meloniho ideologický partner, Vox, je už treťou najväčšou stranou v španielskom Národnom zhromaždení a stredopravou Ľudovou stranou (PP), jednou z niekoľkých veľkých španielskych miest. Napriek volebnému manifestu vyzývajúcemu na zrušenie zákonov o násilí páchanom na ženách, ako aj rázne popieranie klimatických zmien v krajine, ktorá zápasí s historickým suchom a extrémnymi horúčavami, by budúci týždeň mohla prevziať moc v koaličnej vláde.

Európska krajná pravica už dlho prosperuje v podnecovaní nenávisti k imigrácii a islamu. Teraz živí hnev a nevôľu voličov, ktorí majú pocit, že vlády by sa mali viac obetovať v boji proti klimatickým zmenám.

Pieseň sirény z ústneho podania sa stala ešte príťažlivejšou počas krízy životných nákladov v dôsledku pandémie a nerovnomerného zotavovania sa z vojny Ruska proti Ukrajine. Krajná pravica ťaží aj zo všeobecnej dezorientácie spôsobenej rýchlymi spoločenskými zmenami.

V dôsledku toho sa začalo diať nemysliteľné: V prieskumoch verejnej mienky strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) predbehla vládnu Sociálnodemokratickú stranu (SPD) a stala sa druhou najpopulárnejšou stranou v Nemecku. V Rakúsku pro-Vladimir Putin Freedom Party (FPÖ), ktorú kedysi viedol bývalý nacista, získala rok pred voľbami 28 % hlasov, čo je viac ako jej stredopraví a stredoľaví rivali.

V Maďarsku sa premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz po minuloročnom drvivom víťazstve zdajú byť zadobre. V Poľsku, ďalšom dlhodobo kriminálnom pravicovom členovi EÚ, vládnuca strana Právo a spravodlivosť pokračovala v podnecovaní antisemitizmu v poľskom šovinizme v snahe vyhrať voľby na jeseň tohto roku.

V Grécku strana Spartans, založená týždne pred poslednými voľbami a podporovaná osobnosťami z dnes už neexistujúceho neonacistického Zlatého úsvitu, nečakane získala 4,7 % hlasov. Proruská Strana gréckeho riešenia získala 4,5 % – dosť na to, aby si zabezpečila miesto v národnom parlamente. V septembri by Slovensko mohol viesť Robert Figo, proruský demagóg so záznamom plávajúcich konšpiračných teórií o Georgovi Sorosovi.

Normalizácia začarovaných predsudkov je najbezprostrednejším dôsledkom vzostupu krajnej pravice v Európe. Minulý mesiac bol fínsky minister hospodárstva Wilhelm Junnila nútený rezignovať po tom, čo vyšlo najavo, že žartoval o Hitlerovi na neonacistickej akcii a vyzval na masové potraty v Afrike v rámci boja proti klimatickým zmenám.

Rika Burra, líder fínskej krajne pravicovej strany a minister financií krajiny, sa medzitým spýtal: „Myslia dnes v Helsinkách na pľuvanie na žobrákov a bitie detí?“ zostáva vo funkcii po odhalení ako otvorený autor online komentárov ako napr

Dalo by sa dúfať, že politická zodpovednosť, ktorá je spojená s vysokým úradom, rozriedi zlobu niektorých krajných pravicových strán. Ale história nám hovorí, že politický pragmatizmus alebo etická teória majú malú šancu proti druhu rozšírenej radikalizácie, ktorú dnes vidíme. Naposledy, keď veľká časť Európy prešla krajnou pravicou – v tridsiatych rokoch minulého storočia – z toho mali najväčší úžitok najextrémnejší rasisti.

Nacistom sa darilo čiastočne preto, že takmer každá krajina na celom kontinente mala sympatizujúce alebo kolaborujúce strany a režimy. Človek ako Putin sa môže v Európe cítiť bezpečnejšie, len čo jeho aktívni a potenciálni spojenci naberú na sile.

Na tomto bezútešnom pozadí predstavujú španielske voľby test zdravia demokracie, nehovoriac o dobrej vôli voličov.

Inflácia v Španielsku klesala rýchlejšie ako v ktorejkoľvek inej krajine eurozóny. HDP rastie rýchlejšie ako v USA, Nemecku a Francúzsku. Zamestnanosť je na najvyššej úrovni od roku 2007. A Španielsko sa čoskoro stane prvou veľkou európskou krajinou, ktorá vyrába viac ako 50 % elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Voľby, ktoré by pozdvihli Vox k moci, však ohrozujú každý z týchto ziskov. To by mohlo okrem iných projektov ohroziť aj ambiciózny zelený nový údel EÚ; Španielsko tento rok predsedá Európskej únii.

Veľké katastrofy na seba dlho čakajú. Môže to znieť ako klišé, keďže Španielsko bolo dôležitým bojiskom boja za demokraciu počas občianskej vojny v 30. rokoch. Zdá sa však, že to tak bude – aspoň zatiaľ, kým sa Trumpova kampaň za znovuzvolenie skutočne rozbehne.

súvisiaci s