Ekonomika eurozóny upadla v prvých troch mesiacoch roku 2023 do technickej recesie, údaje štatistického úradu Eurostat vo štvrtok ukázali, že zvyšovanie sadzieb centrálnej banky by mohlo utlmiť vyhliadky budúceho rastu regiónu.
Hrubý domáci produkt (HDP) 20-člennej eurozóny klesol v prvom štvrťroku v porovnaní s posledným štvrťrokom 2022 o 0,1 %, zatiaľ čo HDP klesol tiež o 0,1 %, revidovaný z nuly predtým. Dve štvrtiny kontrakcie sa bežne označujú ako technická recesia.
„Domáci dopyt nie je na dobrom mieste,“ uviedli ekonómovia z Oxfordu v poznámke a dodali, že verejné výdavky zaznamenali najväčší pokles v prvom štvrťroku 2020 okrem prvej vlny blokád proti koronavírusu.
„V budúcnosti zostane rast utlmený napriek nižším agregátnym cenám energií, keďže menová politika tlmí investície a existujúce inflačné tlaky obmedzujú spotrebu,“ uviedli.
Samostatne, ekonómovia oslovení agentúrou Reuters očakávajú, že štvrťročný rast sa zmierni na úrovni 0,2 % v každom zo zostávajúcich troch štvrťrokov roka a očakávajú, že Európska centrálna banka na svojom júnovom aj júlovom zasadnutí zvýši o ďalších 25 bázických bodov. Pokus čeliť tvrdohlavej inflácii.
To by zvýšilo depozitnú sadzbu ECB na 3,75 %, čo je bezprecedentných 425 bázických bodov, odkedy banka vlani v júli zvýšila sadzby zo záporného pásma.
Eurostat uviedol, že HDP eurozóny bol v prvom štvrťroku o 1,0 % vyšší ako rýchly odhad rastu o 1,3 % zverejnený 16. mája. Ekonómovia predpovedali v tomto štvrťroku medziročný rast o 1,2 % a nulový rast. .
Revízia bola spôsobená najmä druhým odhadom nemeckého štatistického úradu, ktorý ukázal, že najväčšia ekonomika eurozóny bola v recesii už v roku 2023.
Pokles írskej ekonomiky sa rozšíril na 4,6 % z pôvodného odhadu 2,7 %, hoci toto negatívum bolo spôsobené vplyvom veľkých nadnárodných spoločností na tamojší rast.
Koncom minulého roka sa očakávala recesia, keďže eurozóna zápasila s vyššími cenami energií a potravín a rozmach výdavkov po pandémii pominul. Pôvodné odhady naznačovali, že región sa tomu vyhol.
Spolu s Nemeckom a Írskom HDP v štvrťroku klesol aj v Grécku, Litve, na Malte a v Holandsku.
Eurostat uviedol, že výdavky domácností sa oproti štvrťročnému HDP znížili o 0,1 percentuálneho bodu, verejné výdavky o 0,3 bodu a zmeny zásob o 0,4 bodu. Tvorba hrubého fixného kapitálu sa zvýšila o 0,1 bodu a čistý obchod o 0,7 bodu, keďže dovoz klesol.
Naopak, rast zamestnanosti sa začiatkom roka 2023 zrýchlil a podľa predchádzajúcich odhadov vzrástol na 0,6 % v prvom štvrťroku z 0,3 % v štvrtom štvrťroku 2022. Ide o nárast o 1,6 % ročne.
Na štvrťročnej báze zamestnanosť rástla vo všetkých krajinách okrem Grécka, Litvy a Slovenska.
