Svet čelí globálnej potravinovej kríze. Ukrajinsko-ruský konflikt je podľa OSN hlavným faktorom zhoršujúcej sa potravinovej neistoty, najmä v chudobnejších krajinách.
Z pohľadu Ukrajiny – krajiny, ktorá je považovaná za „chlebový kôš“ Európy – je to kvôli „okupácii“ Ruska a obliehaniu Čierneho mora.
Podľa námestníka ukrajinského ministra pre hospodársky rozvoj, obchod a poľnohospodárstvo Taraz Kazach nie je Ukrajina sama. „Väčšina vyvážajúcich štátov obviňuje blokádu prístavov na Ukrajine z rastúcich cien a klesajúceho prístupu k obiliu a cenovej dostupnosti.“
Kachka vyzýva na politické kroky na zabezpečenie stability medzi Ukrajinou a jej európskymi susedmi, na udržanie hladkého chodu „sveta podnikania“ a na „dodávanie potravín ľuďom“.
Rusko obliehalo obchod na Ukrajine
Ukrajina je pozoruhodný poľnohospodársky hráč. Krajina venuje 70 % svojej pôdy poľnohospodárstvu a produkuje dôležité množstvá slnečnice, kukurice, sóje, pšenice a jačmeňa.
Pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári tohto roku to bola jedna z „konkurenčných výhod“ krajiny – a Kazach verí, že „stále existuje“ – jej „efektívne“ prístavy pre náklad.
Väčšina z 20 miliónov ton pšenice, ktorú Ukrajina vyviezla v minulom kalendárnom roku, sa vyviezla po mori. Rovnaký príbeh platí aj pre kukuricu. „Z 24,6 milióna vyvezených ton sa 24,6 milióna ton vyviezlo po mori“ Námestník ministra to povedal delegátom na podujatí Európskeho potravinového fóra (EFF) minulý mesiac.
Ukrajinský prístav Mykolyv a Odessa sú „dôležité“ pre vývoz pšenice, slnečnicového oleja a kukurice. „Vyviezli viac ako 90 % všetkých našich potravín“ vysvetlil Kaska.
Ale ruské obliehanie Čierneho mora narastá. Od svojej invázie pred tromi mesiacmi Rusko zachytilo stovky lodí, potopilo Mariupol a momentálne sú pod útokom prístavy Mykoliv a Odesa.
Námestník ministra zdôraznil, že Ukrajina pokračuje vo výrobe potravín. Ukrajina už do roku 2021 vzrástla o 100 % v oblastiach zodpovedných za produkciu pšenice. V skutočnosti Kachka verí, že produkcia kukurice bude len nižšia ako v minulých rokoch.
„Nie je to len kvôli okupácii určitých oblastí na juhu a východe… [due] Ešte ťažšie je vyvážať našu kukuricu na spotrebiteľské trhy.
Námestník ministra pokračoval: „Hlavným problémom je logistika, nie výroba potravín.“
Vlaky a „obchodné transakcie“
Aké je potom riešenie? V súčasnosti je pre Ukrajinu otvorený obchod len cez jej západnú hranicu.
Loďou sa Ukrajina blíži k delte Dunaja – druhej najväčšej riečnej delte Európy. Väčšina tejto rieky je v Rumunsku a malá časť je na Ukrajine. Čo sa týka prístavov, Ukrajina môže využiť svoj starobylý riečny prístav Kilia.
„Prístav slúžil na vývoz pšenice v stredoveku a teraz sa aktívne používa na vývoz pšenice a kukurice do Čierneho mora a potom do Stredozemného mora.“ Bolo nám povedané.
Ukrajina však ani zďaleka nedosahovala svoj objem vývozu nákladu pred ruskou inváziou. Vo februári tohto roku Ukrajina vyviezla asi 4 milióny ton kukurice. O dva mesiace neskôr, v apríli, dokázala vyviezť len 700 ton kukurice.
V reakcii na ruské obliehanie Čierneho mora sa Ukrajina obracia na iné spôsoby dopravy. Krajina má železničné spojenie so susedným Rumunskom, Slovenskom, Maďarskom a Poľskom a dúfa, že bude prepravovať svoj tovar cez tieto krajiny a ďalej do svojich prístavov alebo prístavov.
Zaujímavé prístavy sa nachádzajú v pobaltských štátoch, Holandsku a Rumunsku.
Nedostatočná životaschopnosť medzi „železničnými spojeniami“ je však prekážkou plánov Ukrajiny. „Preto sú skutočné čísla pre naše obilie štyrikrát nižšie ako vo februári a stále sú vysoké.“ Delegátom to povedal námestník ministra pôdohospodárstva.
Ďalšou možnosťou je preprava tovaru cez Litvu a Bielorusko, ktoré zdieľajú vlakové systémy, ktoré môžu fungovať s Ukrajinou. Kaska je však opatrná: „Vzhľadom na situáciu s Ruskom nikto nemôže zaručiť, že Bielorusko pokojne povolí prepravu ukrajinskej kukurice alebo pšenice do pobaltských prístavov.“
Namiesto toho Kachka požaduje, aby železničné systémy fungovali so všetkými jeho susedmi, a dúfa, že toto riešenie príde. „Samozrejme, že budú operatívnejšie o pár mesiacov, ale nie dnes.“
Krajina môže vyvážať viac, ak sa zapojí do obchodných „alternatív“.
Námestník ministra navrhol väčšiu koordináciu medzi ostatnými producentmi, keďže dostať sa do severnej a subsaharskej Afriky by bolo náročnejšie, keďže pre Ukrajinu by bolo jednoduchšie prepravovať kukuricu a pšenicu na susedné trhy, ako je Rumunsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko a Slovensko. Krajiny môžu byť pozitívne.
Kazach označil členské štáty EÚ a Severnú Ameriku za možnosti takýchto obchodných dohôd.
Výzva na politickú akciu
„Dynamika“ ropy je väčšia ako dynamika rozchodu koľaje. Znamená to tiež dobre vybavené hranice, ktoré umožňujú tranzitný nákladný obchod a organizované časové intervaly, ktoré umožňujú motorom prepravovať ukrajinské obilie do zahraničia.
Okrem toho je potrebné vytvoriť „obchodný systém“ cezhraničného obchodu. To si vyžaduje dohody medzi vlastníkmi vozňov, dohody v prístavoch a obchodné dohody so všetkými spoločnosťami pôsobiacimi v rámci týchto nových obchodných koridorov.
„Vytvorenie týchto typov koridorov je možné, ale stabilizujúce [their functionality, you need] Dobrá koordinácia a podpora z prístavov na celej Ukrajine do celej EÚ.
Kazach dúfa, že kapacita na prepravu obilia do európskych prístavov porastie geometrickým radom, no poľutovaniahodná kapacita je stále ďaleko od predvojnovej úrovne Ukrajiny.
Námestník ministra zdôraznil potrebu „politickej podpory“ na zlepšenie obchodného potenciálu Ukrajiny a následne na zmiernenie globálnej neistoty.
„Bez politickej podpory by trvalo príliš dlho, kým by tento obchodný rozmer vybudoval tieto koridory… pretože to zahŕňa množstvo regulačných orgánov a mnoho partnerských spoločností.“
