IntelBrief: Sú slovenské voľby predohrou k narušeniu európskej podpory Ukrajine?

AP Photo/Darko Pantic

V súťaži ostro sledovanej európskymi spojencami a spojencami z NATO zvíťazila minulý víkend v parlamentných voľbách na Slovensku ľavicová, populistická, proruská strana Smar-SSD. Hoci strana prekonala očakávania a získala 23 percent voličských hlasov, na úplné víťazstvo to nestačilo a líder strany – bývalý premiér Robert Fico – začal rokovať o zostavení koaličnej vlády. Fico kandidoval na proruskej, protiamerickej platforme, ktorá bola považovaná za najagresívnejšiu a najextrémnejšiu v jeho kariére kvôli jeho objatiu okrajových konšpiračných teórií a proruských dezinformácií. Okrem objatia sociálnych konzervatívcov, antiimigračných, nacionalistických a anti-LGBTQ. Rétoricky sa Fico zaviazal okamžite ukončiť všetku vojenskú podporu pre Ukrajinu a zablokovať akúkoľvek budúcu intervenciu NATO do obliehanej krajiny. Opakovane vyzval Kyjev, aby otvoril mierové rozhovory s Moskvou, a vyzval Európsku úniu (EÚ), aby ukončila ekonomické sankcie voči Rusku. Papagájovaním kremeľskej propagandy obvinil „ukrajinských nacistov a fašistov“ a Spojené štáty z podnecovania invázie s cieľom začať vojnu na Ukrajine a vyprovokovať ruského prezidenta Vladimira Putina.

Populárny slogan kampane Smar-SSD „Not a round“ – odkazujúci na prísľub ukončiť vývoz zbraní na Ukrajinu – je tvrdým zvratom pre krajinu, ktorá neochvejne podporuje Ukrajinu od prvých dní vojny. Slovensko bolo jednou z prvých krajín EÚ, ktorá poskytla Ukrajine vojenskú podporu po ilegálnej okupácii Ruska v roku 2022. Celková podpora, ktorú poskytla od februára 2022, sa odhaduje na viac ako 160 miliónov eur – čo z nej robí jedného z najväčších európskych darcov z hľadiska podielu na HDP – a zahŕňa vyradené bojové lietadlá MiG-29 a celú jej flotilu. Systém protivzdušnej obrany S-300. Slovensko v súčasnosti hostí 100 000 ukrajinských utečencov a pôsobí ako hlavná tranzitná krajina pre tých, ktorí utekajú pred vojnou, pričom podľa odhadov OSN do februára 2022 Slovenskom prešlo viac ako milión ľudí. Napriek tejto počiatočnej podpore zo strany vlády nedávne prieskumy verejnej mienky na Slovensku naznačujú, že podpora medzi verejnosťou môže slabnúť. Podľa prieskumu Eurobarometer z marca 2023 44 percent Slovákov verí, že ukrajinskí utečenci zhoršujú krajinu, čo je najvyššia miera nevôle spomedzi krajín EÚ. Prieskum ukázal, že 56,6 percenta respondentov uviedlo, že ukrajinskí utečenci oslabujú slovenskú ekonomiku, pričom údaje z odboru politiky slovenského ministerstva financií hovoria, že Ukrajinci naplnili kritický nedostatok pracovnej sily v odvetviach s nedostatočným personálom, ako je zdravotníctvo a pohostinstvo.

Zdá sa, že okrem sentimentu k utečencom rezonujú v bežnej slovenskej populácii aj proruské naratívy. Slovenský think tank Globsec zistil, že 51 percent Slovákov je presvedčených, že za vojnu na Ukrajine je „v prvom rade zodpovedný“ Západ a 50 percent Slovákov verí, že Spojené štáty sú bezpečnostnou hrozbou. Slovensko tu bolo najvýraznejším okrajom: z ôsmich skúmaných východoeurópskych krajín bolo zďaleka najviac ohrozené USA. Podľa ďalšieho júlového prieskumu prieskumnej spoločnosti AKO je proti poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine 51,5 percenta opýtaných Slovákov. Údaje o prieskumoch verejnej mienky dokazujú zdanlivo úrodnú pôdu pre vojnou unavenú verejnosť a pravdepodobnú motiváciu pre Smar-SSD a čoraz agresívnejšiu proruskú základňu jej vodcu. Aj vládne boje a niekoľko významných korupčných škandálov – vrátane toho v auguste, keď slovenská polícia obvinila šéfa spravodajskej služby a ďalších bezpečnostných predstaviteľov krajiny zo sprisahania za účelom zneužitia moci – narušili dôveru verejnosti v inštitúcie a vytvorili atmosféru proruskej zaujatosti. Propagandistické a dezinformačné kampane posilňujú a prehlbujú klesajúcu podporu Ukrajine.

Fico a promoskovská, populistická a nacionalistická platforma jeho strany, ako aj jeho sľuby o štedrom blahobyte, zúročili nielen vojnovú únavu a nedôveru Slovákov k inštitúciám, ale aj frustráciu z inflácie. Podľa Európskej centrálnej banky sa má ročná inflácia na Slovensku v septembri 2023 spomaliť na 8,9 percenta, čo je však dvojnásobok priemeru európskeho regiónu. V celej Európe vyvolala inflácia – vrátane rastúcich cien energií a komodít, ktorú znášajú najmä spotrebitelia – rozsiahlu frustráciu medzi voličmi. Protesty proti kríze životných nákladov, vrátane jedného v Českej republike minulý mesiac, často obsahovali proruské a proputinovské obrázky a heslá a výzvy na ukončenie vojenskej pomoci Ukrajine. Protesty a volebné víťazstvo Fica a Smeru-SSD ukazujú zbližovanie frustrácie z životných nákladov a promoskovskej propagandy. Ukazuje sa, že rétorika krajnej ľavice a krajnej pravice zjednotených v týchto otázkach oslovuje oba konce politického spektra, poukazuje na ekonomické sklamania, zdôrazňuje zlyhanie európskych vlád pri riešení vysokých cien a podporuje únavu v čoraz viac zakorenenom štáte. Konflikt – to všetko zabalené do sympatických ruských príbehov. Víťazstvo Fica a jeho krajne ľavicovej strany minulý víkend, pripisované ich apelom na krajne pravicových voličov, podčiarkuje konsolidáciu a potenciálne výkyvy krajne pravicových a krajne ľavicových voličov.

S prísľubom okamžitého ukončenia všetkej vojenskej podpory Ukrajine a zablokovania kandidatúry Ukrajiny na členstvo v NATO sú niektorí lídri znepokojení plnou eskaláciou slovenskej podpory Ukrajine. Proruské postoje Fica a Smeru-SSD sú podobné postojom maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý spochybnil všeobecnú podporu EÚ a NATO Ukrajine. Znamenalo by to zosúladenie zahraničnej politiky medzi Slovenskom a Maďarskom. Pre lídrov EÚ, ktorí pozorne sledujú víkendové voľby na Slovensku, Orbánove bezprostredné gratulácie Ficovi mohli túto obavu posilniť. Napriek tomu mnohí analytici neveria, že sa takéto predpovede naplnia, keďže Smar-SSD možno bude musieť uzavrieť spojenectvo so stredoľavou, proeurópskou sociálnodemokratickou stranou HLAS, ktorá sa odtrhla od Smar-SSD v roku 2020. Mnohí analytici predpovedajú, že aliancia by mohla pôsobiť ako mierna sila a tlmiť výzvy na úplné ukončenie podpory Slovenska Ukrajine. Niektorí pozorovatelia tiež zaznamenali, že Slovensko sa už zbavilo veľkej časti svojich zásob zbraní tým, že pomohlo Ukrajine, čo naznačuje, že Ficove sľuby o ukončení vojenskej podpory sú skôr apelom na verejné cítenie a aktom politického pragmatizmu než skutočnou zmenou zahraničnej politiky. To, či sa voľby na Slovensku ukazujú ako predzvesť širšej erózie podpory pre Ukrajinu, môžu posilniť blížiace sa voľby v Poľsku v polovici októbra. Napriek tomu, aj keď prevládajú umiernené sily, súčasná kríza životných nákladov, spolu s problémami ako migrácia a nedôvera v inštitúcie, naznačujú, že príťažlivosť populistických strán medzi európskymi voličmi pravdepodobne v blízkej budúcnosti pretrvá.