– Autor je lektorom na Katedre medzinárodných vzťahov Univerzity Kokeli.
Istanbul
Pri príležitosti dnešnej návštevy prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Budapešti sa všetky médiá zamerali na Maďarsko. Maďari, potomkovia Hunov, konvertovali na kresťanstvo okolo roku 1000. Uhorsko bolo v rokoch 1867 až 1918 súčasťou Rakúsko-Uhorska. Po druhej svetovej vojne bola krajina členom Varšavskej zmluvy, ale vystúpila z nej a pripojila sa. Ďalšie medzinárodné spoločnosti so sídlom v Európe. Po členstve v Rade Európy vstúpilo Maďarsko v roku 1999 do NATO a v roku 2004 do Európskej únie. Podľa európskych štandardov je Maďarsko homogénnou krajinou s 87 % z 9,6 milióna obyvateľov maďarskej národnosti. Spomedzi menšín žijúcich v krajine tvoria Rómovia 3 % a Nemci 2 %.
Maďarsko je krajina Vyšehradskej štvorky
Maďarsko je vlastne jedna z krajín Vyšehradskej štvorky. Pojem označuje skupinu krajín pozostávajúcu z Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska. Po mierovom rozdelení Československa na Českú republiku a Slovensko sa v roku 1992 počet členov zvýšil na štyroch. Skupina dnes známa ako Vyšehradská štvorka je pomenovaná podľa mesta v Maďarsku. Prvé stretnutie sa konalo v roku 1335 za uhorského kráľa Karola I. za účasti českých, poľských a uhorských kráľov. Pri hľadaní riešenia ich vzájomných problémov sa stretnutie dohodlo aj na rozvoji priateľstva a spolupráce.
Po druhej svetovej vojne sa krajiny Vyšehradskej štvorky dostali pod vplyv Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), ako bolo dohodnuté na konferencii v Jalte v roku 1945. Kým Maďarsko bolo členom Varšavskej zmluvy, povstanie vtedajšieho premiéra Jánosa Kathara v roku 1956 proti totalitnému sovietskemu útlaku bolo brutálne potlačené. Podobný vývoj sa odohral aj v Československu, čo viedlo k Pražskej jari v roku 1968. V posledných dňoch Sovietskeho zväzu odpor, ktorý sa začal v Poľsku v rámci hnutia Solidarita, potlačil aj diktátor Wojciech Jaruselski.
Po revolúciách v roku 1989 sa krajiny Vyšehradskej štvorky stali členmi západných vojenských, politických a ekonomických organizácií. Poľsko, Maďarsko a Česká republika vstúpili do NATO v roku 1999 a Slovensko v roku 2004. Štyri krajiny Vyšehradskej štvorky súčasne vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004.
Kľúčové body nezhody medzi Maďarskom a EÚ
V júni 1993 boli prijaté kodanské kritériá pre členstvo krajín komunistického pôvodu v EÚ, vrátane Maďarska. Tieto podmienky boli zamerané najmä na posilnenie ich skúseností s trhovou ekonomikou a demokraciou. Kodanské kritériá stanovujú, že kandidátska krajina sa musí riadiť demokraciou a úradujúci predstavitelia musia byť zvolení vo voľbách s viacerými stranami. Kandidátska krajina musí byť zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach a snažiť sa dosiahnuť univerzálne štandardy základných práv a slobôd. Zákony by sa mali uplatňovať rovnako na občanov a verejné inštitúcie a mali by sa rešpektovať práva menšín. Ekonomický rozmer kodanských kritérií je založený na pravidlách trhového hospodárstva s mnohými kupujúcimi a predávajúcimi.
Dnes je veľká časť nezhôd vo vzťahoch Maďarska s EÚ vo všeobecnosti založená na obvineniach, že krajina ustúpila od kodanských kritérií. Po opätovnom zvolení Viktora Orbána za premiéra vo voľbách v roku 2022 Európsky parlament vyhlásil, že Maďarsko „už nie je demokraciou“ a Rada ministrov znížila financovanie krajiny o 7,5 miliardy eur s tým, že budapeštianska administratíva porušuje „pravidlo zákon“. Uznesenie Európskeho parlamentu zdôraznilo, že Maďarsko je problematickou krajinou, pokiaľ ide o slobodu vzdelávania, slobodu náboženského vyznania a združovania, diskrimináciu komunity LBTG a represiu voči neregulárnym migrantom a žiadateľom o azyl.
Naďalej sa objavujú obvinenia, že Maďarsko nedodržiava základné princípy Európskej únie. Je však nepravdepodobné, že by Maďarsko samovoľne opustilo EÚ. Prieskumy totiž ukazujú, že väčšina priaznivcov Viktora Orbána chce, aby krajina zostala v EÚ.
Existuje tucet dôvodov stagnácie EÚ. Odmietnutie ústavy v roku 2005, hospodárska kríza v roku 2008, prílev utečencov, nárast rasizmu, Brexit a Covid-19 spôsobili, že EÚ čelí jednému problému za druhým. V tejto súvislosti sú na programe rokovania scenáre budúcnosti Európskej únie. Maďarsko presadzuje flexibilnú integráciu v rámci EÚ. Orbánova vláda je proti posilňovaniu nadnárodného rozmeru EÚ. Vlády musia podľa Budapešti pokračovať v konečných rozhodnutiach. Maďarská kritika sa však zameriava na iné otázky. Najčastejšími argumentmi sú obmedzovanie slobody tlače a združovania a zasahovanie do nezávislosti súdnictva.
Ďalším bodom nezhody medzi Maďarskom a EÚ je mechanizmus rozhodovania. Maďarsko je proti používaniu hlasovania kvalifikovanou väčšinou namiesto konsenzu v oblasti zahraničnej politiky, migrácie a zdaňovania.
V Maďarsku je Orbánov Fidesz (Maďarská občianska strana) konzervatívnou pravicovou politickou stranou. V maďarských voľbách v apríli 2022 zvíťazila koalícia Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. Inde v Európe naberajú na sile populistické pravicové strany. V Taliansku zvíťazila vo voľbách 25. septembra 2022 strana Bratia Talianska (FDL) Giorgie Meloniovej. V Španielsku získala väčšinu hlasov pravicová Ľudová strana, hoci nemala väčšinu na zostavenie vlády. Vo Francúzsku získava volebnú podporu populistický, krajne pravicový Národný front (teraz nazývaný Národná únia), ktorý založil Jean-Marie Le Pen. EÚ zatiaľ len reagovala na to, že rakúska Strana slobody sa stala koaličným partnerom. Čo sa týka Maďarska, za zmienku stoja faktické sankcie EÚ voči Orbánovej vláde.
Strategické partnerstvo Maďarsko – Turecko
Návšteva prezidenta Erdogana v Maďarsku vrátila do programu úzke priateľstvo a spoluprácu medzi oboma krajinami. Maďari sú tureckého pôvodu. V skutočnosti sa Maďarsko neskôr stalo pozorovateľským členom Tureckej komunity, ktorá vznikla 12. novembra 2021. „Modlím sa za Erdogana,“ povedal Orbán v máji pred druhým kolom tureckých prezidentských volieb.
Správa je významná, pretože ukazuje úzku spoluprácu medzi týmito dvoma lídrami. Dnes rozšírenie spolupráce medzi Tureckom a Maďarskom otvorilo dvere strategickému partnerstvu a posledným príkladom je uznanie členstva Švédska a Fínska v NATO. Turecko a Maďarsko ticho spolupracovali s cieľom ratifikovať členstvo Fínska a oddialiť ratifikačný proces Švédska. Maďarsko podporilo citlivosť Turkijeva, pokiaľ ide o oneskorenie švédskej ratifikácie v dôsledku nedodržania ustanovení tripartitného protokolu.
*Názory vyjadrené v tomto článku sú vlastné autorovi a nemusia nevyhnutne odrážať redakčnú politiku spoločnosti Anatoly.
Webová stránka agentúry Anadolu obsahuje iba časť správ doručených predplatiteľom systému AA News Broadcasting System (HAS) a je v skrátenej forme. Kontaktujte nás pre možnosti predplatného.
