- Misia NASA Juno zistila, že ľadový mesiac Jupitera Europa produkuje 1000 ton kyslíka každých 24 hodín.
- To stačí na to, aby jeden milión ľudí dýchalo na jeden deň, ale je to oveľa menej, ako sa pôvodne predpokladalo.
- Tieto nové údaje by mohli znížiť pravdepodobnosť, že by Európa mohla podporovať život vo svojom obrovskom podzemnom oceáne.
Asi 400 miliónov míľ ďaleko, plávajúci v hlbokom vesmíre, je vodný svet nazývaný Európa, ktorý produkuje 1 000 ton kyslíka každých 24 hodín. Tento kyslík stačí na to, aby udržal jeden milión ľudí nažive, Povedala NASA Tento týždeň.
Tieto nové odhady však boli publikované v recenzovanom časopise prírodná astronómia, jeho účelom nie je určiť, koľko ľudí môže obývať tento mesiac Jupitera. Pomáhajú vedcom zistiť, či má Európa vlastný život.
„Veríme, že Európa je dnes najpravdepodobnejšie miesto, kde sa dá hľadať život mimo Zeme,“ povedal Kurt Niebuhr, vedúci vedec NASA pre výskum vonkajších planét, ktorý sa na štúdii nezúčastnil.
Ak na Európe existujú formy života, môžu vyzerať ako mikróby alebo možno niečo zložitejšie, podla nasa, Ale nebudú viditeľné z povrchu, ktorým je zamrznutá púšť.
Pravdepodobne by existovali v obrovskom podzemnom oceáne Mesiaca, ktorý môže obsahovať dvojnásobné množstvo vody ako Zem.
Aj keď je voda kľúčovou zložkou života, ako ju poznáme, nie je jedinou. Existuje dlhý zoznam ďalších chemikálií, ktoré vedci hľadajú – kyslík je jednou z nich.
Sonda Juno od NASA, ktorá v súčasnosti letí okolo Jupitera a jeho mesiacov, urobila zatiaľ najpresnejší odhad produkcie kyslíka v Európe. A ukázalo sa, že je to oveľa menej, ako sme si mysleli.
Najnovší odhad 1000 ton kyslíka každých 24 hodín je 86-krát menej ako niektoré predchádzajúce odhady. A tieto nové údaje by mohli vyvolať otázky o obývateľnosti Európy.
Ako Európa produkuje kyslík?
Produkcia kyslíka vyzerá na Európe úplne inak ako na Zemi. Kde Zem získava kyslík z fotosyntézy, Európa je výsledkom svojej materskej planéty Jupiter.
Jupiter vyžaruje silné žiarenie, ktoré spŕchne častice s vysokou energiou na Európe. Tieto častice potom interagujú so zamrznutým vodným ľadom (H2O) na povrchu Mesiaca.
Interakcia rozdeľuje molekuly H2O na vodík a plynný kyslík. Ale kam ten kyslík ide, je veľká otázka. Časť z nich môže byť uväznená v ľade, časť môže uniknúť do vesmíru a časť sa môže potopiť dolu do podpovrchového oceánu Európy.
Ak sa dostatok kyslíka dostane do podzemia, znamenalo by to, že európsky oceán obsahuje jeden z životne dôležitých prvkov pre život, ako ho poznáme. „Ale je to pre nás veľký otáznik,“ povedal Niebuhr, „pretože kyslík môže ísť do mnohých rôznych miest.“
Misia Juno od NASA vniesla viac svetla do celkového množstva kyslíka produkovaného povrchom Európy. Stále však nie je jasné, koľko, ak vôbec nejaké, presakuje do podzemného oceánu.
Meranie kyslíka na Európe
Na meranie množstva kyslíka, ktoré produkuje povrch Európy, vedci použili prístroj Jovian Auroral Distribution Experiment (JADE) na Juno.
JADE bol navrhnutý na meranie nabitých častíc v aurorálnych oblastiach Jupitera. Keď však Juno preletí okolo Európy v septembri 2022, JADE prvýkrát úspešne zmerala nabité častice emitované z atmosféry Mesiaca.
Pomocou údajov JDE vedci odhadli celkové množstvo plynného vodíka (nie kyslíka) v tenkej atmosfére Európy. Keďže na každé dva atómy vodíka v molekule vody pripadá jeden atóm kyslíka, vedci môžu použiť údaje o plynnom vodíku na výpočet množstva kyslíka produkovaného na povrchu.
„Toto skutočne zlepšilo a obmedzilo naše chápanie toho, koľko kyslíka sa tvorí na povrchu,“ povedal Jamie Szalay, výskumník vesmírnej fyziky z Princetonskej univerzity a hlavný autor štúdie.
„Nevieme však, koľko z toho opustí povrch a koľko sa dostane do oceánu,“ povedal Szalay. Ďalšia misia NASA v Európe, Clipper, nás môže dostať bližšie k odpovedi na túto otázku.
Neustále hľadanie možnosti života
Misia Europa Clipper od NASA je naplánovaná na október 2024. Jeho primárnym účelom je určiť, či je Európa obývateľná.
Clipper bude vybavený prístrojmi, ktoré pomôžu odhaliť vnútornú štruktúru Európy, ako je napríklad jej podpovrchový radar. S týmto prístrojom sa vedci z NASA budú pozerať desiatky kilometrov pod kôru, aby identifikovali prvky, ktoré môžu pomôcť určiť, či sa kyslík dostáva do podpovrchového oceánu, povedal Niebuhr pre BI.
Szalay povedal: „Clipper je neuveriteľne vzrušujúca misia a má dôležité vedecké ciele, ktoré môžu spôsobiť revolúciu v našom chápaní ľadovej škrupiny, podpovrchového oceánu a ich vzájomnej interakcie.“
Hoci zistenie, či podpovrchový oceán Európy obsahuje kyslík, by zlepšilo naše chápanie obývateľnosti Mesiaca, nepotvrdí automaticky, či na Európe existuje život.
„Množstvo kyslíka dostupného na Európe nie je binárny prepínač, ktorým sa môžete rozhodnúť, či život môže existovať alebo nie,“ povedal Niebuhr.
Vysvetlil, že život na Zemi bez kyslíka existoval približne 1,5 miliardy rokov. Ak sa to môže stať tu, môže sa to stať na tomto vzdialenom mesiaci.
Pokiaľ ide o misiu Juno, Szalay bude pokračovať v práci s údajmi získanými počas tohto preletu cez Európu.
„V najbližších rokoch to budeme študovať a učiť sa všetko, čo sa dá,“ povedal.
Web nerd. Organizátor extrémov. Spisovateľ. Evanjelista celkom potravín. Certifikovaný introvert.
