Napätú predvolebnú kampaň na Slovensku, v ktorej si politici vymieňali fyzické údery, by mohol zatieniť oneskorený súhlas liberálneho cudzinca s bývalým premiérom proti Ukrajine.
Bývalý premiér Robert Fico, ktorý chce ukončiť podporu svojej krajiny Ukrajine, dúfa, že bude profitovať z patovej politickej situácie v stredoeurópskom národe. Jeho víťazstvo sa považuje za ďalší dôkaz slabnúcej západnej podpory Kyjevu po hrozbe Poľska, že ukončí dodávky zbraní na Ukrajinu, a po bitke v Kongrese USA o pokračujúcu finančnú pomoc.
Požiadavky voličov na návrat k silnej a stabilnej vláde, ktorá poháňala Fica, však pomáhajú aj jeho hlavnému rivalovi Michaelovi Simekovi, ktorého strana sa od posledných volieb nedostala do parlamentu.
Ficova nominálne stredoľavá Smarova strana sa uchádza o prvé miesto so Šimečkovou liberálnou stranou Progresívne Slovensko, pričom každá strana má podľa nedávnych prieskumov okolo 20 percent voličských zámerov.
Skrátka, Szymeka, bývalý novinár Financial Times a teraz poslanec Európskeho parlamentu, varoval, že Fico sa dohodne s maďarským prezidentom Viktorom Orbánom, aby zablokoval snahy Západu pomôcť Ukrajine. „Mohli by ste mať na Slovensku ďalšiu vládu v Orbánovom štýle s jej druhom zahraničnej politiky, a to by malo veľké dôsledky pre schopnosť EÚ naďalej podporovať Ukrajinu,“ povedal začiatkom mesiaca v rozhovore.
Šimečka sa zaviazal zlepšiť slovenský systém zdravotníctva a školstva, zvrátiť únik mozgov, ktorý sužuje jeho ekonomiku, a urýchliť zelenú transformáciu. Mohol by sa spojiť so stranou Hlas Ficovho úhlavného rivala Petra Pellegriniho, ktorá má okolo 10 percent hlasov, no stále má problém nájsť ďalšie menšie strany na vytvorenie pevnej vládnej koalície.
Bez ohľadu na to, ktorá strana získa v sobotu najviac hlasov, politická roztrieštenosť Slovenska povedie po voľbách k zložitým rokovaniam. Na Slovensku od mája vládne technokratická vláda, ktorú vymenovala prezidentka Zuzana Kaputová, aby stabilizovala krajinu a ukončila boje medzi predchádzajúcimi vládnymi predstaviteľmi, ktoré ešte zhoršila zle riadená pandémia Covid-19.
Koaličné rozhovory závisia aj od toho, koľko strán je pri rokovacom stole. Nedávne prieskumy ukazujú, že štyri z deviatich hlavných strán sa pohybujú okolo päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do parlamentu.
Predvolebná kampaň na Slovensku bola toxická, s urážkami a výstredným správaním od mnohých kandidátov.
Bývalý premiér Igor Madovič z konzervatívnej strany Oľano pred dvoma týždňami narazil s pick-upom s nápismi proti mafii na tlačovej konferencii organizovanej Smerom. Potom pomocou reproduktorov namontovaných vo vozidle oslovil bývalého Figovho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý bol na pódiu. Rozzúrený Kaliňák sa postavil Matovičovi v pickupe a skončili v pästnom súboji.
Figo postavil svoj comeback na rovnakej verejnej nedôvere voči politikom a inštitúciám, ktorá ho prinútila odstúpiť v roku 2018 uprostred masových pouličných protestov, ktoré vyvolalo zabitie novinára a jeho snúbenice vyšetrujúcej korupciu. Ťažil z bojov medzi rivalmi, ktorí sľúbili, že vyčistia politiku a namiesto toho zle zvládli epidémiu. V roku 2021 bol Matovych nútený odstúpiť z funkcie premiéra za tajný nákup vakcín proti Covid z Ruska.
Ďalším expremiérom, ktorý by mohol zablokovať Ficov comeback, je Pellegrini, jeho bývalý chránenec, ktorý sa stal jeho nástupcom. Pellegrini odišiel zo Šmolka a založil Hlas.
„Ficov comeback je motivovaný jeho túžbou pomstiť sa Pellegrinimu a novinárom, mimovládnym organizáciám, policajným vyšetrovateľom a štátnym zástupcom, ktorí vedú korupčné kauzy proti nemu a jeho ľuďom,“ povedal Peter Pardi. Nová kniha o Ficovi.
Fico pomáhal formovať slovenskú politiku už dve desaťročia, no od nástupu do funkcie má za sebou aj nepredvídateľnú tvorbu politiky a politické zmeny.
Jeden z tých momentov nastal v roku 2006, keď Figo voličom sľúbil, že Slovensko neprijme euro. Jeho kampaň rozoslala plagáty odhaľujúce napoly zahalené zadné partie ľudí, aby varovali, že jednotná mena vráti Slovensko späť do chudoby.
Keď však Fico vyhral, investori poslali slovenskú korunu potopiť, čo ho prinútilo obrátiť sa a prijať vstup svojej krajiny do eurozóny. „Kampaň robil na antieurovej platforme, ale bol to Ficov minister financií, kto dotlačil Slovensko k prijatiu eura,“ spomína Vladimír Vaňo, hlavný ekonóm think-tanku Globecheck. „Keď sa predvolebné heslá stretnú s realitou, myslím si, že Fico bude cynickejší a pragmatickejší.“
Ficova otvorená kampaň proti Ukrajine vyvolala poplach v Bruseli a Washingtone. Akékoľvek Ficove snahy o zahraničnú politiku by však mohla výrazne podkopať potreba vyjsť v ústrety koaličným partnerom – na rozdiel od Orbána v Maďarsku, ktorého strana má parlamentnú väčšinu a je jasným podporovateľom Ruska v rámci EÚ.
„Fico sa bude snažiť ukázať svaly, ale nebude mať takú slobodu rozhodovať ako Orbán,“ povedal riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomasz Stroy.
Podľa Milana Nicka, vedúceho pracovníka nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, Figa podporujú aj mocní podnikatelia, ktorí nezdieľajú jeho ukrajinskú agendu.
„Veľké firmy okolo Figa chcú byť súčasťou rekonštrukcie Ukrajiny,“ povedal.
