Demokraciu nemožno považovať za samozrejmosť
To je kľúčový odkaz od jedného z kľúčových politických lídrov EÚ, keď blok vstupuje do jedného zo svojich najkritickejších období.
Mnohí možno stále šantia na plážach po celej Európe, no niektorí lídri EÚ sa všetky oči upierajú na jednu vec: budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu.
Voľby do niekoľkých plne zodpovedných inštitúcií EÚ sa konajú každých päť rokov a rok 2024 sľubuje, že bude ešte dôležitejší.
Pred celoeurópskym referendom na jar budúceho roka hovorila predsedníčka parlamentu Roberta Metzola pre túto webovú stránku exkluzívne o svojich nádejach a obavách z volieb a budúcnosti EÚ.
„Populizmus nám ukazuje, že naše základné hodnoty mieru, demokracie a solidarity nemôžeme považovať za samozrejmosť,“ vyhlásila talianska poslankyňa Európskeho parlamentu a jeho prvá prezidentka po viac ako 20 rokoch.
Európsku úniu v posledných rokoch trochu zmenila vízia takzvaných populistických politikov a nárast zástancov toho, čo sa v európskej politike preslávilo ako „populizmus“.
Samozrejme, v Spojenom kráľovstve bol brexit, ktorý viedol k úplnému odchodu jedného z najväčších a najmocnejších členov EÚ z bloku.
Nigel Farage, o ktorom mnohí veria, že bol katalyzátorom tejto seizmickej udalosti, zostáva v Británii veľmi populárnou osobnosťou, a to nielen v britských médiách.
Ale podobné „populistické“ trendy existujú aj inde.
Populistickí politici využili verejnú nespokojnosť s problémami od hospodárskej krízy po imigráciu a vytvorili protieurópske strany a hnutia.
Pravica rozpútala vlnu populistickej a nacionalistickej politiky identity, ktorá ohrozuje jednotu a budúcnosť EÚ.
V Nemecku získala moc AfD a stala sa najväčšou opozičnou stranou. Podobnú skúsenosť nedávno zažilo aj Taliansko. V Maďarsku Viktor Orbán označil svoju kampaň za znovuzvolenie za čiastočne „protiúnijnú rétoriku“.
Napriek tomu boli obavy z ďalších volebných ziskov pre „populistické“ strany po nedávnych španielskych voľbách pozastavené, aspoň nateraz.
Niektorí v Španielsku sa obávali, že sa krajná pravica vráti do vlády prvýkrát od smrti diktátora Francisca Franca v roku 1975, ale strana Vox po celoštátnych voľbách obmedzila svoju úlohu v parlamente. V krajine, kde sú spomienky na fašistickú diktatúru čerstvejšie ako inde v Európe, sa pre väčšinu voličov zdá perspektíva vstupu krajne pravicovej strany do vlády príliš ďaleko.
Pred voľbami do EÚ v roku 2024 sa však v centre volebného prostredia stále nachádzajú otázky:
- Aké stratégie sa použijú na povzbudenie mládeže – najmä prvovoličov – k aktívnej účasti na volebnom procese?
- Ako ovplyvní volebné rozhodnutie mladej generácie výsledok volieb?
- Uchádzanie sa o najvyššie posty v EÚ po voľbách do Európskeho parlamentu sa často ukázalo ako problém dôvery, najmä medzi európskou mládežou. Môžeme očakávať väčšiu transparentnosť v súboji o líderstvo o predsedníctvo Európskej komisie?
- Do akej miery môžu participatívne a deliberatívne cvičenia, ako je Konferencia o budúcnosti Európy, oživiť zastupiteľské demokracie a ovplyvniť volebné kampane?
Metzola sa vo svojom rozhovore spýtal na vyhliadky na parlamentné voľby do EÚ a na to, či sa obáva, že by krajná pravica mohla prvýkrát skutočne ovládnuť túto inštitúciu.
Povedal: „Je mojou zodpovednosťou zabezpečiť, aby som dostal čo najviac ľudí, ktorí sa cítia zbavení volebného práva a zanedbávaní, ktorí sú nedostatočne zastúpení, ktorí si myslia: „Kde je dnes Európa v dôležitých otázkach?“
44-ročný muž hovorí: „Mojou prioritou je zvýšenie volebnej účasti a postarám sa, aby sme sa dostali do každého kúta Európy a lepšie vysvetlili úlohu Európskeho parlamentu. Dúfam, že pozitívny trend volebnej účasti v posledných voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 bude pokračovať.
Apatia voličov predstavuje existenčnú hrozbu pre legitimitu Európskeho parlamentu a zvrátenie predtým klesajúcej účasti vo voľbách v roku 2019 sa považovalo za najväčší úspech EÚ.
Bolo to spôsobené úplne novým prístupom Rady ku korporátnej komunikácii, ktorý sa menej zameral na hlavnú činnosť Európskeho parlamentu a viac na zvýšenie dôležitej dôvery verejnosti v inštitúciu počas krízy.
Metzola narodený na Malte, ktorý zloží prísahu ako prezident v januári 2022, načrtol, ako plánuje v nasledujúcich mesiacoch ďalej rozširovať popularitu parlamentu, a povedal: „Keď pôjdem do všetkých členských štátov EÚ, mojím cieľom sú hodnoty, ktoré podporte našu prácu v parlamente.
„Chcem, aby občania poznali pravdu, ktorú náš parlament ponúka, ale môže tak urobiť len vtedy, ak bude existovať jasná väčšina, mimo extrémizmu populistických derivátov, väčšina ukotvená v európskom strede,“ povedal europoslanec, poslanec za stredopravá Európska ľudová strana,
Okrem zabezpečenia toho, aby mier, demokracia a solidarita neboli samozrejmosťou, zároveň potvrdzuje, že EÚ „nemôže ignorovať ľudí, ktorí sa cítia odcudzení, pretože neriešenie obáv ľudí zvýši polarizáciu“.
Jednou z vecí, ktoré Parlament nedávno urobil, je schválenie zvýšenia počtu kresiel o 11 kresiel na celkových 716 pred európskymi voľbami v júni 2024.
Tvrdí, že to bude odrážať demografické zmeny v EÚ od volieb v roku 2019. Španielsko a Holandsko získajú po 2 miesta a ďalšie po jednom pre Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Slovensko, Írsko, Slovinsko a Lotyšsko.
Sandro Gozi, francúzsky poslanec Európskeho parlamentu zo skupiny Renew Group, hovorí, že ide o „dôležitý krok smerom k spravodlivejšej Európe“ a že „štruktúra parlamentu ide ruka v ruke s novým európskym volebným zákonom. Obe sú dôležité pre dosiahnutie väčšej európskej reprezentatívne voľby v roku 2024“.
Obavy z novej pravicovej koalície krajín v Rade so sídlom v Bruseli zastupujúcej 27-člennú skupinu nateraz opadli.
Keďže však geopolitika napreduje závratným tempom, nečudujte sa, že sa každú chvíľu objaví ďalšia kríza a s ňou aj nové obavy z nárastu populistického hnutia v „rodine“ EÚ.
