Miroslav Peplov a Soňa Musikárová zostupný prístup k reforme vzdelávania
Globálna ekonomika prechádza digitálnou transformáciou, no vzdelávacie systémy zaostávajú v poskytovaní zručností študentom, ktoré potrebujú pre budúcu kariéru. Kam by sa mali vlády obrátiť, aby vytvorili potrebné programy na rozšírenie digitálnej gramotnosti a posilnenie kritického myslenia?
Bratislava – Kovit-19 urýchlil digitalizáciu globálnej ekonomiky. Podľa odhadov OECD bude v nasledujúcom desaťročí takmer tretina svetových pracovných miest nahradená technológiou. A Svetové ekonomické fórum hodnotenia Do konca budúceho roka sa na kľúčových trhoch vytvorí 133 miliónov nových pracovných miest. Štvrtá priemyselná revolúcia. Pre tieto pracovné miesta musia mať pracovníci znalosti a zručnosti, ktoré im vzdelávacie systémy ešte neposkytli. Je potrebná zmena v tom, čo sa študenti učia – a ako – aby sa pripravili na budúcu prácu.
Reforma vzdelávania sa tradične považovala za proces zhora nadol iniciovaný národnými vládami a realizovaný s cieľom zlepšiť organizačné výsledky merané výkonom študentov. Tento postup je dobre zavedený. Nedávne príklady Európska komisia obsahuje odporúčania na rozšírenie úlohy vedy, techniky, inžinierstva a matematiky v školských osnovách v Belgicku a Španielsku; Programy na výučbu digitálnych zručností na školách v Bulharsku, Portugalsku a Holandsku; A plánuje znížiť sociálne nerovnosti v prístupe k vzdelaniu v Rakúsku, Chorvátsku, Českej republike a Rumunsku.
Hĺbkové preskúmania stratégie vzdelávania atď. Výhľad politiky vzdelávania OECD, Monitorovanie pokroku navrhovaných reforiem a poskytovanie komplexného usmernenia o špecifických aspektoch vrátane kvality vyučovania a učenia, profesionálneho rozvoja učiteľov, akademického vedenia, školských osnov, vízie, očakávaní a hodnotenia študentov.
Celkovo však tieto navrhované reformy neboli implementované alebo sú často sklamaním. Vyvolali systematické zmeny a nedokázali priniesť želané zlepšenia.
Merania na monitorovanie akademických výsledkov poukazujú na tento nedostatočný pokrok. Výsledky OECD Program pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA) meria výkon 15-ročných chlapcov na celom svete vo vede, matematike a čítaní, pričom za posledné desaťročie vykazuje len malé zmeny vo vzdelávaní. Obmedzené bolo aj úsilie o modernizáciu učebných osnov tak, aby zahŕňali digitálne témy. Napríklad a Správa PISA Uvádza sa, že 88 % študentov v krajinách OECD v oblasti digitálnej gramotnosti má prístup k počítaču pripojenému na internet a je aktívnych online, no len viac ako polovica z nich študuje, ako odhaliť dezinformácie.
Prihláste sa na odber Project Syndicate
Vychutnajte si neobmedzený prístup k nápadom a názorom popredných svetových mysliteľov, vrátane týždenných čítaní, recenzií kníh, zbierok obálok a rozhovorov; Ďalší rok Výročný časopis tlače; Dokončiť B.S. Archív; Ešte viac – Pre Menej ako 9 dolárov mesačne.
Tento nedostatočný pokrok poukazuje na problém silného spoliehania sa na vládou riadenú reformu vzdelávania ako jediný spôsob, ako zlepšiť ľudský kapitál. Národné vlády v regióne roky hovorili o potrebe budovania intelektuálnych ekonomík, no urobili v tom malý pokrok. Ale napríklad iniciatívy miestnych spoločností alebo dobrovoľných charitatívnych organizácií môžu poskytnúť alternatívne spôsoby na zlepšenie akademických výsledkov, a tým vyplniť medzery vytvorené verejnou politikou. Nové prístupy a pilotné projekty vyvinuté takýmito organizáciami môžu vlády prevziať, upraviť a rozšíriť a prípadne zlepšiť formálne vzdelávacie systémy.
Keď sme dirigovali Nedávny audit Počet, kvalita a dosah iniciatív zdola nahor v krajinách strednej Európy nás prekvapil. Tradičné vzdelávacie systémy, akými sú určité programy, jazyky, digitálne zručnosti alebo kritické myslenie, poskytujú cielenú podporu v špecifických oblastiach zaostalosti. Iné ponúkajú celý rad alternatív k bežnému vzdelávaciemu systému. Na Slovensku napríklad miliardársky realitný developer založil internátnu školu LEAF Academy. V susedstve, v Českej republike, si automobilka Škoda založila vlastnú univerzitu. A základné iniciatívy, ako je Inventor Innovation Academy, majú významný vplyv na Maďarsko.
Význam takýchto základných inovácií vo vzdelávaní sa neobmedzuje len na postkomunistické krajiny. Dokonca Fínsko, Čo sa vo všeobecnosti považuje za precedens úspešnej národnej reformy vzdelávania, ktorá sa opiera o testovanie na miestnej úrovni a pilotné programy počas viac ako dvoch desaťročí, pričom najúspešnejšie snahy postúpili na úroveň oficiálnej politiky.
Ako pri väčšine vládnych iniciatív, aj reformy zhora nadol v sektore vzdelávania budú pomalé a ťažko sa prispôsobia, bez ohľadu na to, ako šikovne navrhnuté a realizovateľné sa môžu zdať. Programy základného vzdelávania a odbornej prípravy sú naopak vo všeobecnosti aktívnejšie a lepšie zacielené, čo umožňuje rýchlejšie výsledky. Samozrejme, najlepším spôsobom modernizácie národného vzdelávacieho systému je premyslená reforma zhora nadol. Nedostatok politického kapitálu, odhodlania alebo talentu však odďaľuje pokrok a zmena začínajúca zdola urobí zázraky.