Vyrástli ako jednotlivci, obklopení rôznymi kultúrami, o ktorých hovoria, že na Slovensku nemajú.
19-ročnú študentku Danielu Banakovú, ktorá ukončila stredoškolské vzdelanie v anglickom Winchestri, vždy hnala vášeň pre anglický jazyk k objavovaniu možností za hranicami Slovenska.
„Hoci mám hlbokú náklonnosť k Slovensku, túžil som zažiť život inde,“ hovorí pre The Slovak Spectator.
Za posledných 15 rokov odišlo zo Slovenska odhadom 300 000 Slovákov, predovšetkým mladých ľudí. Každý z nich mal svoje dôvody: lepšie pracovné príležitosti, vyššie vzdelanie, zlepšenie životnej úrovne, zlepšenie jazykových znalostí alebo túžbu objavovať nové obzory.
Filip Fraňo, 31-ročný odborník na kybernetickú bezpečnosť, po skončení strednej školy na Slovensku nasledoval svoju rodinu do Švajčiarska. Hovorí, že život tam chce zažiť na vlastnej koži. Podobne aj Matej Adam Balint, 19-ročný vysokoškolák v Portugalsku, vždy sníval o tom, že raz odíde zo Slovenska.
„Bola to pre mňa veľmi prirodzená voľba,“ hovorí.
Hoci títo traja Slováci odišli z vlasti spoznávať svet, odpoveď na to, či by chceli opäť žiť na Slovensku, nedali.
Viac príležitostí a užitočných dôstojníkov
V Anglicku našiel Panacá príležitosti úplne odlišné od Slovenska, najmä jeho záujem o herectvo a umenie, oblasť, ktorá nie vždy dobre obsluhovala slovenské školy. Jeho cesta anglickou školou otvorila dvere spevu, hre na gitare a sebapoznaniu.
„Neexistuje nič také ako ‚nevieš spievať‘: musíš sa to naučiť,“ poznamenáva a cituje svoje skúsenosti z členstva v školskej kapele a získania hlavnej úlohy v školskom muzikáli.
Fraňo a Balint zdôrazňujú, že ľudia pracujúci v bankách a úradoch vo Švajčiarsku a Portugalsku sú veľmi príjemní, aspoň na základe ich stretnutí.
„V Portugalsku boli moje interakcie s administratívnymi pracovníkmi veľmi pozitívne, čo je v ostrom kontraste s úzkosťou, ktorú som pociťoval na Slovensku z nepohodlia pracovníkov,“ hovorí Palind. Poznamenáva tiež, že Portugalci sú vo všeobecnosti k cudzím ľuďom ústretovejší a láskavejší ako Slováci. Dokonca aj jeho babička, ktorá bola nedávno na návšteve, bola zasiahnutá jeho priateľským prístupom k cudzím ľuďom. „Nemyslím si, že by sme si mali byť cudzí.“
Baňacká zdieľa Balinov pohľad, že ľudia v Spojenom kráľovstve „veľmi túžia pomôcť“, čo je vlastnosť, ktorú na Slovensku nie vždy vidí.
„Slováci sú pri prvom stretnutí rezervovaní,“ poznamenáva. Rešpektuje však čestnosť slovenského ľudu a jeho slovenskí priatelia majú tendenciu prejavovať svoje city otvorene. „V Anglicku som si všimol, že mnohí z mojich priateľov si nechávali svoje emócie pre seba a dali ich najavo až neskôr.“
Slovensku chýba rozmanitosť
Vďaka pobytu v Anglicku a vystaveniu sa rôznym kultúram na hodinách sa Baňacká stala otvorenejšou. Konštatuje, že Slovensko sa stáva pestrejším, no z jeho pohľadu je stále „neporovnateľné“ s UK.
Počet cudzincov s trvalým pobytom na Slovensku, kde žije 5,4 milióna ľudí, sa za posledné desaťročie zdvojnásobil na takmer 60-tisíc. Veľa cudzincov však pochádza zo susedných krajín alebo z juhovýchodnej Európy.
Balint si pri cestovaní metrom v Portugalsku uvedomil nedostatok diverzity Slovenska. „Pozrel som sa okolo seba a pomyslel som si: Som tu beloch v menšine,“ spomínal. Domnieva sa, že Slovensko má problém akceptovať a akceptovať rozdiely, pričom často zavádza prísne normy.
„Rešpektujem rôzne kontexty. Podporujú osobný rast,“ hovorí Balint, ktorý sa identifikuje ako gay.
Prísť domov alebo nie
Balint, znepokojený bezpečnosťou, sa zdráha vrátiť na Slovensko. V roku 2022 zabili v Bratislave dvoch queer ľudí. Politici na všetkých stranách politického spektra útočia na queer komunitu a využívajú ju na svoj vlastný politický zisk, pričom im odopierajú práva, ktoré majú queer komunity v iných západných krajinách.
A Sčítanie ľudu v júni 2024 Len 37 percent ľudí si myslí, že LGBT+ ľudia by mali mať rovnaké práva ako heterosexuáli.
„V porovnaní s inými miestami sa v slovenskej spoločnosti necítim vítaný ani bezpečný,“ zamýšľa sa a vyjadruje malú nádej na okamžitú zmenu. Napriek tomu má ako tínedžer záujem spoznávať iné kultúry, čím ďalej živí jeho túžbu žiť mimo Slovenska.
Medzitým Fraňo, ktorá je v novembri blízko k dokončeniu diplomu, stojí na kariérnej križovatke. S ašpiráciami získať novú prácu je otvorený zostať vo Švajčiarsku alebo preskúmať ďalšie príležitosti v zahraničí. Keď uvažuje o svojich skúsenostiach, zisťuje, že prispôsobenie sa životu v zahraničí sa často líši od jeho predstáv. Slovensko – jeho domov – by nebolo miestom, kam by sa rozhodol presťahovať, aj keď mal ku krajine pozitívne pocity.
„Stále považujem Slovensko za dobrú krajinu na život,“ hovorí.
Banaka v uvažovaní o svojej budúcnosti vyjadruje otvorenosť návratu na Slovensko. Hoci plánuje vysokoškolské vzdelanie v zahraničí, jeho vzťah k Slovensku časom silnie.
„Ako čas plynul, Slovensko mi začalo v maličkostiach chýbať,“ zamýšľa sa. „Už dlho som sa chcel vrátiť, aspoň na chvíľu, pretože som cítil, že toto je môj domov.“
