Výkop bol odložený a keď sa hra konečne začala o 20:30, atmosféra bola neskutočná. Diafra Sakho nás odštartovala skvele, kým sa zdalo, že dva góly Anthonyho Martiala pokazia noc. Ale po tom, čo Michel Antonio vyrovnal, som nás dostal do náskoku na desať minút.
Vyhrali sme 3:2 a môj gól sa ukázal ako posledný Paulov gól na zemi – určite som to neplánoval, ale vo futbale to niekedy môže dopadnúť veľmi vtipne!
Aj po odchode zo štadióna po polnoci bol vonku stále chaos a teraz sme museli ísť za autom! Našťastie sme ju našli zaparkovanú pred krčmou v East End a nezranenú. Bol to dobrý večer a skvelý spôsob, ako dokončiť veci na slávnom Old Bowling Ground.
Ranná labutia pieseň
Spočiatku bolo ťažké dostať sa na londýnsky štadión – štadión sám o sebe nie je najbežnejším prostredím – a ako sme čoskoro zistili, ak netrafíte, bojujete.
Aj keď sme v predchádzajúcej sezóne nedosahovali ani zďaleka úroveň, našťastie v sezóne 2016/17 sme sa postupne dostali do úzadia a skončili jedenáste.
Dnes sa pozerám na West Ham United – a uznávam celú históriu Boleyn Ground – s kapacitou 62 500 divákov, presun do Stratfordu určite posunul klub správnym smerom.
V marci 2018 som sa zranil pri gólovom súboji pri výprasku Swansea City (1-4). Omdlel som, nešťastne som sa pošmykol a bol som zviazaný.
Hoci som si to uvedomil až na druhý deň, pri páde na ľadovú plochu som si vážne zranil koleno. Lekársky tím pôvodne počítal, že budem mimo hry štyri mesiace, čo sa zmenilo na celý rok, a hoci som hral v prípravných prípravných zápasoch pred sezónou a v U23, na svoj seniorský debut som si musel počkať do novembra 2019. Zápas – priateľský zápas Nového Zélandu proti Írskej republike v Dubline.
Extrémny spisovateľ. Cestovný buff. Priateľský webový evanjelista. Profesionálny riešiteľ problémov.
