Na rímskom cintoríne v Gaze boli objavené štyri hrobky Správy z Gazy

Objav predstavuje prvú úplne objavenú a kompletnú rímsku nekropolu v Gaze.

Mesto Gaza, Palestína – Nález štyroch hrobiek z rímskej éry v pásme Gazy naznačuje podľa palestínskych archeológov dlhú históriu osídlenia, poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu v Gaze.

Štyri 2000-ročné hrobky objavili v sobotu na rímskom cintoríne v pásme Gazy.

„Terénny výskum na rímskom cintoríne stále pokračuje so zapojením palestínskych odborníkov a za účasti francúzskych archeológov,“ povedal pre Al-Džazíru Jamal Abu Reida, generálny riaditeľ archeológie na ministerstve turizmu a starožitností.

„Prebiehajúce práce sú súčasťou dlhej cesty za odkrývaním historických a archeologických nálezov, ktoré boli v posledných rokoch objavené v rôznych častiach pásma Gazy,“ dodal.

Ministerstvo pre pamiatky a cestovný ruch v pásme Gazy oznámilo, že celkový počet hrobiek vykopaných v archeologickom nálezisku, ktoré sa rozkladá na ploche 4 000 metrov štvorcových (43 000 štvorcových stôp), vzrástol na 134. sobota.

Palestínsky archeológ Fadel al-Odol uviedol, že hrobka v súčasnosti prechádza procesom kontroly, obnovy a údržby s cieľom sprístupniť ju návštevníkom a výskumníkom.

Al-Odol potvrdil pozoruhodný objav dvoch olovených rakiev, jednej zložito vyrytej motívom zberu hrozna a druhej delfínov plávajúcich vo vode.

Niektoré hrobky sa vyznačujú pyramídovým vzorom a našli sa aj fragmenty keramiky a kovového tovaru používaného pri pohrebných obradoch.

Al-Odol, ktorý vedie skupinu technológov a inžinierov s názvom Intiqal, zdôraznil dôležitosť aktívneho hľadania ďalších objavov vzhľadom na postavenie Gazy ako mesta s hlbokým bohatým dedičstvom, ktoré zahŕňa starožitnosti z rôznych období a civilizácií.

Vyjadril tiež hlbokú ľútosť nad nedostatkom finančných zdrojov, ktoré bránia pokračovaniu výkopových prác na iných archeologických náleziskách na palestínskych územiach, ktoré sú pod izraelskou pozemnou, námornou a vzdušnou blokádou už viac ako 15 rokov.

„Gaza má historicky významnú pozíciu ako jedno z najstarších miest na svete pre svoju strategickú geografickú polohu na križovatke ázijského a afrického kontinentu,“ povedal pre Al Jazeera.

Al-Odol lamentoval nad nedostatkom zdrojov na udržiavanie starožitností uprostred drsných životných podmienok v enkláve s dvoma miliónmi ľudí. Výkopové a reštaurátorské práce financuje Fond na ochranu kultúry British Council.

„Tieto archeologické nálezy ukazujú historické korene a palestínske dedičstvo, ktoré sa tiahne tisíce rokov dozadu, čím vyvracia všetky príbehy šírené izraelskou okupáciou, ktoré vykresľujú Palestínu ako krajinu bez ľudí a ľudí bez pôdy,“ povedal Al-Otal.

Vlani v decembri objavili 2000 rokov starú rímsku hrobku, keď egyptské buldozéry pracovali na výstavbe egyptského mesta v rámci rekonštrukčných projektov na severozápade pásma Gazy.

Tento pozoruhodný objav, potvrdený francúzskou mimovládnou organizáciou, hovorí, že hrobka bola po stáročia pochovaná pod zemou Gazy a siaha až do obdobia starovekého Ríma, ktoré trvá medzi prvým a druhým storočím nášho letopočtu. Rakvy vo vnútri hrobky boli zdobené zložitými maľbami a vencami z vavrínových listov.

Objav rímskej hrobky nasleduje po ďalšom archeologickom objave uskutočnenom pred tromi mesiacmi, pričom mozaikové podlahy pochádzajúce z byzantskej éry staré asi 1800 rokov sa našli na poľnohospodárskej pôde východne od utečeneckého tábora Buraj v centrálnej Gaze. Vyzliekanie.

Gaza sa zmieta v extrémnej chudobe – viac ako 80 percent obyvateľstva je odkázaných na pomoc. Izraelská blokáda výrazne obmedzila pohyb tovaru a ľudí do az Gazy, čo prispelo k náročnej humanitárnej situácii v Gaze.