Naozaj potrebujeme túto nevyžiadanú DNA? Izraelská štúdia hovorí, že áno

Odvážna nová hypotéza vyvinutá vedcami z Tel Avivskej univerzity ponúka možné riešenie otázky, prečo neutrálne sekvencie, známe aj ako „odpadová DNA“, pretrvávajú v ľudskom genóme milióny rokov.

Podľa vedcov ide o hranice: odpadová DNA sa často nachádza v blízkosti funkčnej DNA. Vymazanie buniek na okrajoch medzi nevyžiadanou a funkčnou DNA môže poškodiť funkčné oblasti, a preto sa evolúcia vybrala proti nej. Výskumníci nazvali tento dynamický výber „výberom vyvolaným hranicami“.

Model bol vyvinutý pod vedením doktoranda Gila Lowenthala v laboratóriu Prof. Tala Pupka z Fakulty prírodných vied, Shmuniz School of Biomedicine and Cancer Research (Aviv University). To podporuje naše chápanie širokej škály veľkostí génov nachádzajúcich sa v prírode.

„Predchádzajúce štúdie… zistili, že miera delécie je vyššia ako rýchlosť pridávania v rôznych organizmoch vrátane baktérií, hmyzu a cicavcov, ako je človek,“ vysvetľuje profesor Pupko. „Otázka, na ktorú sme sa snažili odpovedať, bola, ako nie sú gény vymazané, keď je pravdepodobnosť udalostí delécie DNA výrazne väčšia ako udalostí pridávania DNA.“

„Poskytli sme iný pohľad na dynamiku evolúcie na úrovni DNA,“ hovorí vedúci projektu Lowenthal. „V krátkych neutrálnych segmentoch hovoríme, že delécie môžu eliminovať blízke funkčné segmenty, ktoré sú nevyhnutné pre funkciu organizmu, a preto sú odmietnuté. Tento jav nazývame ‚hranične indukovaná selekcia‘, takže krátke neutrálne segmenty sú zvyčajne zachované.“

Podľa Lowenthala sa „dosiahla dobrá zhoda medzi výsledkami simulácií a rozložením dĺžok pozorovaných v prírode.

Minulý rok ďalšia skupina výskumníkov z Tel Avivskej univerzity zverejnila dôležitý výskum o rizikách spojených so sekvenovaním DNA.