Slovenskú vládu na čele so Stranou Olano (Obyčajní ľudia a nezávislé osoby) a premiérom Eduardom Hegerom včera zvrhli, keď 78 zo 120 poslancov v parlamente podporilo vyslovenie nedôvery vláde. Rozhodnutie prišlo napriek niekoľkým kolám rokovaní, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom pre vládu.
Hegerov kabinet dúfal, že referendum prežije až do konca. Minister financií Igor Matovič ponúkol demisiu, ak opozícia stiahne návrh na vyslovenie nedôvery. Poslanci mali hlasovať o 17.00 h (SEČ) v rokovacej sále Národnej rady, no rozpravy sa pretiahli o ďalších 90 minút.
Správy z rôznych politických táborov boli rozporuplné: jedni predpovedali pád vlády a iní jej prežitie. Nikto vrátane koaličných poslancov nevie, aký bude výsledok. Keď sa vláda konečne dozvedela svoj osud, mnohých to šokovalo.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok popoludní prijala demisiu vlády. Požiadal tiež, aby koaličná vláda pokračovala až do vyhlásenia predčasných volieb.
Pád nečakaného víťaza
Hnutie OĽaNO vedené Igorom Matovičom prekvapilo takmer všetkých podporou, ktorú získalo vo februári 2020 v parlamentných voľbách. Po takmer 12 rokoch vlády sociálnych demokratov pod vedením strany Smar (2006-2010 a 2012-2020) boli slovenskí voliči hladní po zmene.
Takúto vysokú podporu hnutia OĽaNO nikto nečakal. Predvolebné prieskumy naznačovali len 5-6% podporu medzi voličmi.
Matovičovo hnutie OĽaNO vstúpilo na politickú scénu ako protikorupčná strana, v tom čase bolo veľa veľkých korupčných káuz, ktoré sa týkali najmä Smarovcov. Matovič sľúbil, že ukončí Smirovu vládu a odstráni nános úplatkárstva a nespravodlivosti z národných inštitúcií a ľudia mu uverili.
Boj proti korupcii a zlému hospodáreniu
Zdá sa, že koaličná vláda pod vedením OĽaNO počas svojho pôsobenia splnila mnohé zo sľubov hnutia. Viacerých politikov, ktorí mali byť zapletení do korupcie, po voľbách vyšetrovala Národná kriminálna agentúra (NAKA) a teraz stoja pred súdom.
Vláda Igora Matovyča a jeho nástupcu Eduarda Hegera presadila v parlamente mnohé reformy, vrátane reformy súdnictva, zdravotníctva či nemocníc.
Ako však upozorňujú mnohí politickí experti, slabina koaličnej vlády spočíva v spôsobe komunikácie v rámci koalície a s verejnosťou.
Igor Matovič ako rekvizita
Igor Matovič viedol vládu ako predseda vlády v rokoch 2020 až 2021. Ako líder silnej politickej strany si získal podporu voličov aj koaličných poslancov.
Po niekoľkých verejných útokoch na členov vlády – predovšetkým na lídra koaličného partnera Slobody a solidarity (SaS) Richarda Sulíka – bol však v apríli 2021 nútený odstúpiť a vymenovať za ministra financií.
Správa verejných financií Slovenska za ministra financií Matoviča vytvorila ešte väčšie napätie medzi Sulíkom a Matovičom. Ani po mesiacoch konfliktu sa nepodarilo preklenúť roztržku medzi príslušnými stranami. Sulík vyzval Matoviča na odchod z vlády, no Matovič odmietol. Výsledkom bolo, že Strana slobody a solidarity po letnej prestávke opustila koalíciu a ponechala tak krajinu na starosti menšinovej vláde.
Žiadna viera vo vládu
Richard Sulík, ktorý spustil hlasovanie o nedôvere začiatkom decembra, argumentoval, že koalícia už nie je účinná ako protikorupčná sila. Po schválení návrhu na vyslovenie nedôvery stále nie je jasné, čo bude ďalej.
Aktuálne prieskumy naznačujú, že v prípade predčasných volieb sa na prvom mieste umiestnia dve sociálnodemokratické strany Smar a Hlas. Členov oboch strán vyšetruje Národná kriminálna agentúra pre korupciu, no šéf Smeru Robert Figo tvrdí, že obvinenia sú vykonštruované a politicky motivované.
Ďalšou úspešnou stranou je Hnutie Republika, ktorého členmi boli členovia krajne pravicovej neonacistickej Ľudovej strany Naše Slovensko. Do parlamentu sa však môžu dostať aj ďalšie strany ako Progresívne Slovensko či Sloboda a jednota.
Strih: Aingiel Flanagan
Jedlo blbeček. Introvert. Spisovateľ. Profesionálny tvorca. Príjemný praktizujúci pri alkohole. Extrémny webový expert.
