Nenapodobiteľný herec má 90. roky a búrlivá minulosť: Milostný románik pri natáčaní, rozvode a úteku do armády

Svoje nenapodobiteľné herecké majstrovstvo potvrdil napríklad vo filmoch Muž a žena, Príbeh policajta, Mužská aféra, Žiadny motív, Tri farby: červená alebo Láska. Jean-Louis Trintignant, držiteľ Strieborného medveďa a Caesara, mal v piatok 11. decembra 90 rokov.

Po boku dnes už legendárneho herca hrali aj Sylvia Turbová, Zuzana Kocúrioková, Ivan Mistrík, Jozef Kroner, Jozef Čierny či Július Vašek. V roku 1968 vznikol koprodukčný film L’Homme qui ment (The Man Who Puddles). Pod experimentálny film sa podpísal francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet, s ktorým spolupracovali aj slovenskí tvorcovia ako Martin Hollý mladší. alebo Albert Marenčin. V slovenskej verzii prepožičal hlas Trintignantovi Ladislav Chudík. Trintignant získal strieborného medveďa na filmovom festivale v Berlíne za stvárnenie hlavnej postavy Borisa a Alain Robbe-Grillet bol nominovaný za Zlatého medveďa v kategórii najlepší film.

Začal študovať právo, ale viac ho fascinovalo divadlo

Jean-Louis Trintignant sa narodil 11. decembra 1930 v dedine Piolenc vo francúzskom departemente Vaucluse. Jeho otec vlastnil továreň na cukrovinky a jeho strýko Maurice Trintignant bol známym pretekárom formuly 1. Po skončení strednej školy sa budúci slávny herec rozhodol študovať právo, ale divadlo ho fascinovalo oveľa viac ako paragrafy. Prvé skúsenosti získal v Paríži, kde navštevoval kurzy herectva. Divadelne debutoval v roku 1951 v súbore Raymonda Hermantiera.

Prvýkrát sa pred filmovou kamerou objavil v snímke Si tous les gars du monde (Keby všetci muži na svete …, r. Christian-Jaque, 1955), nasledoval film a film La Loi des rues ( Zákon ulíc, r. Ralph Habib, 1956).

Úloha po boku krásneho Bardota, milostný pomer a útek do armády

Viac na seba upozornil úlohou sentimentálneho a nepoddajného mladíka, ktorého život ovplyvňuje osudová žena v podaní krásnej Brigitte Bardot v slávnej melodráme Et Dieu … créa la femme (… a Boh stvoril žena, 1956). Legendárny film dnes režíroval rovnako slávny Roger Vadim, ktorý bol v tom čase Bardotovým manželom. Film v tom čase obsahoval aj odvážne erotické scény a medzi Trintignantom a Bardotom to iskrilo aj v súkromí.

Ľúbostný vzťah mal svoje následky, Trintignantova manželka, tiež herečka Stéphane Audran, podala žiadosť o rozvod a pred veľkým záujmom médií mladý talentovaný herec utiekol do armády. Tri roky nosil uniformu a zúčastnil sa aj bojov v Alžírsku. Po návrate sa vrátil na obrazovku v modernizovanom prepise filmu Les Liaisons dangereuses (Nebezpečná známosť, 1959), ktorý opäť režíroval Vadim.

Zažiaril aj v charakternejších a psychologicky zložitejších rolách

V 60. rokoch prešiel na charakteristickejšie a psychologicky zložitejšie úlohy nenápadných a rozporuplných mužov. V tomto období vznikol ďalší významný film v jeho kariére. Zahral si v úlohe ovdoveného automobilového pretekára v romantickej dráme Un homme et une femme (Muž a žena, 1966) režiséra Clauda Leloucha. Vo filme ocenenom Oscarmi si Trintignant zahral po boku francúzskej herečky Anouk Aimée.

Pôsobivú hereckú kreáciu po boku Yvesa Montanda predviedol Trintignant aj v politickom thrilleri s názvom Z (1969), ktorý podpísal grécky režisér Costa Gavras. Film získal v roku 1970 Oscara za najlepší cudzojazyčný film a Trintignant Award pre najlepšieho herca na filmovom festivale v Cannes.

Filmové postavy Jeana-Louisa Trintignanta zdieľali nenápadnosť bežných ľudí z civilu, prejavovali sa bez okázalých gest a emócii, či už išlo o vraha, policajného inšpektora alebo zúfalého pomstiteľa. Objavil sa napríklad v kultovom filme podľa skutočnej udalosti Flic Story (Jacques Deray, 1975), v ktorom si zahral s Alainom Delonom.

Nenapodobiteľné herectvo

Nenapodobiteľný herecký výkon účinkoval aj vo filmoch ako Sans mobile zjavný (Unplayed, r. Philippe Labro, 1971), L ‚Attentat (atentát v Paríži, r. Yves Boisset, 1972) alebo L‘ Agression (Agresia, r. Gérard Pires, 1975), La Terasse (Terasa, r. Ettore Scola, 1980), Une affaire d’hommes (Mužská aféra, r. Nicolas Ribowski, 1981) alebo Trois couleurs: Rouge (Tri farby: Červená, r. Krzysztof Kieślowski, 1994) ). Trintignant stál za kamerou pri natáčaní filmov Une journée bien remplie (Busy Day, 1973) a Le Maître-nageur (1979).

Po dlhej odmlke si vo filme nemeckého režiséra Michaela Hanekeho Amoura (Láska, 2012) zahral hlavnú postavu Jean-Louis Trintignant. Film bol ocenený Oscarom za najlepší cudzojazyčný film a Trintignant získal Cenu Cesara za najlepší herecký výkon od Francúzskej filmovej akadémie.

Haneke obsadil Trintignanta aj do jeho filmu Happy End (2017) a legendárny francúzsky herec sa naposledy predstavil v snímke Les Plus belles années d’une vie (Najlepšie roky života), kde si zahral Claude Lelouch.

Zdroj: TASR

Foto: Foto © Slovenský filmový ústav

Značky: Jean-Louis Trintignant