Niektoré morské slimáky môžu rozpadnúť hlavu a získať späť telo
Niektoré zvieratá, ako sú tieto slimáky saglosanské, tiež známe ako morské slimáky nasávajúce šťavu, sa môžu autotomizovať, čo nastane, keď zviera dobrovoľne odreže časť tela, uviedol autor štúdie Sayaka Mitoh, Japonsko. Doktorand na Katedre biologických vied v Nare Ženská univerzita. .
Povedal, že výskumný tím nedokázal určiť, prečo slimáci vylučujú dôležité časti tela, ale niektoré zvieratá tak robia, aby odstránili vnútorné parazity, ktoré bránia ich reprodukcii.
Päť z 15 laboratórnych mladých Alicií porov. Slimák na okraji sa začal samovoľne rozpúšťať približne 226 až 336 dní po vyliahnutí. Začali sa kŕmiť riasami v priebehu niekoľkých hodín po strate častí tela a regenerácii srdca do siedmich dní. Po 20 dňoch slimák preskupil celé svoje telo.
Tri z 82 slimákov Alicia atroviridis fragmentovali jej telo pri krku. V tých slumoch dvaja z nich do týždňa oživili svoje telá.
Nie všetci slimáci mali také šťastie.
Old Slugs – Alicia cf. Okrajové trosky, ktoré sa vyliahli od 480 do 520 dní pred sebamrzačením – sa nekŕmili a zomreli do 10 dní.
Môže sa to javiť ako „nerozumná“ možnosť, aby starí slimáci oddelili hlavy od tela, ak to neprežijú, povedal Mitoh, ale „starí ľudia čoskoro zomrú a budú žiť a ožijú.“ Šancou môže byť „parazit“ -voľné telo. „
Mitoh si nie je istý, ako môžu slimáci žiť bez svojich životne dôležitých orgánov, „ale pravdepodobne môžu žiť bez srdca, pretože ich hlavy sú malé“ a konzumovať kyslík z povrchu ich tiel.
Jeden z slimákov v experimente dokázal dvakrát dokončiť regeneračný proces, ale Mitoh uviedol, že ani on si nie je istý, ako by slimák mohol fungovať.
Výsledky štúdie boli zaujímavé, Ángel Valdés, profesor biologických vied a vedúci katedry na Kalifornskej štátnej polytechnickej univerzite v Pomone, ktorý sa výskumu nezúčastnil.
„Iný sakoglosan môže reprodukovať prívesky morského slimáka alebo iné časti tela, ale je to extrémny prípad,“ uviedol Valdes.
Morský kal, ktorý v minulosti študoval, tiež autotomizuje časti tela, zriedka však dôležité orgány.
O tomto fenoméne je potrebné sa dozvedieť viac, a to tak v experimente, ako aj o druhoch iných zvierat, uviedol Mitoh.
„Chceme študovať, či majú proglozíny iných druhov schopnosť študovať priebeh a proces vývoja takej extrémnej autotómie a regenerácie,“ uviedol.
Okrem vývoja má Valdés záujem aj o pohyb do terénu, aby zistil, či dokáže replikovať výsledky experimentu.
„Tiež by ma zaujímali molekulárne a fyziologické mechanizmy, ktoré umožňujú telu regeneráciu,“ uviedol Valdes.