Novinky z Ukrajiny: Slovensko posiela staré zbrane na Ukrajinu

LEST, Slovensko –

Bývalý sovietsky satelit Slovensko je členom NATO od roku 2004, no realita príslušnosti k najväčšej svetovej vojenskej aliancii sa poriadne rozbehla po ruskej invázii na Ukrajinu pred rokom.

Malý stredoeurópsky národ má teraz tisíce vojakov NATO, zatiaľ čo jeho lietadlá NATO hliadkujú na jeho oblohe, čo umožňuje Bratislave uvažovať o tom, že sa stane prvým štátom, ktorý vyšle bojové lietadlá na susednú Ukrajinu – a zároveň odstráni svoju flotilu neovládateľných lietadiel zo sovietskej éry.

Poďakovanie vyjadril minister obrany Jaroslav Knot.

„Povedal by som, že Slovenská republika je veľmi bezpečná krajina v menej bezpečnom svete,“ povedal Naď pre agentúru AP v rozhovore v Bratislave.

S odvolaním sa na vojenskú inváziu do bývalého Československa pod vedením Sovietov v roku 1968 si „veľmi dobre pamätáme, že na našom území boli okupanti“ a Slovensko sa pokojne odtrhlo v roku 1993, štyri roky po páde komunistického režimu.

Krajina s 5,4 miliónmi obyvateľov hostí bojovú skupinu s vojakmi zo Spojených štátov, Nemecka, Poľska, Holandska, Slovinska a Českej republiky, keďže NATO začalo upozorňovať na potenciálnu ruskú hrozbu svojim najvýchodnejším členom.

„Správa za použitím všetkých týchto jednotiek je jednoduchá,“ povedal pre agentúru AP český plukovník Karel Navrátil, veliteľ bojovej skupiny. „Našou úlohou je zabrániť… potenciálnemu agresorovi šíriť svoju agresiu na členské štáty NATO.“

Po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 boli podobné jednotky vytvorené v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Dopĺňajú štyri ďalšie jednotky nasadené v roku 2017 v troch pobaltských štátoch a Poľsku s cieľom rozšíriť prítomnosť NATO od Baltského mora po Čierne more.

Vo vojenskom výcvikovom priestore Lest na strednom Slovensku, uprostred zasnežených hôr, vojaci nedávno uskutočnili spoločné cvičenia so scenármi vrátane útokov dronov či delostrelectva, reakcie na chemický útok alebo znovuzískania územia zajatého nepriateľskými silami.

Navrátil povedal, že mnohonárodné sily budú v „bojovej pripravenosti“ v marci.

Slovensko tiež pracuje na modernizácii vlastných ozbrojených síl na štandardy NATO. Je to prínos pre Ukrajinu, kde bola vyradená väčšina starých ťažkých zbraní Slovenska zo sovietskej éry.

To zahŕňa rakety protivzdušnej obrany S-300, vrtuľníky, tisíce rakiet pre viacnásobné odpaľovacie zariadenia Grad a desiatky obrnených vozidiel. Slovensko výmenou dočasne umiestnilo americké batérie protivzdušnej obrany Patriot s americkými, nemeckými a holandskými jednotkami a dostalo nemecké tanky Panther a systémy protivzdušnej obrany Mantis.

Celkovo Slovensko poskytlo Ukrajine zbrane v hodnote takmer 168 miliónov eur (179 miliónov USD) a 82 miliónov eur (87 miliónov USD) výmenou prostredníctvom vyčlenených fondov EÚ.

Uprostred obnovených žiadostí Západu o bojové lietadlá Slovensko zvažuje dodanie 10 zo svojich 11 MiGov-29 sovietskej výroby na Ukrajinu – 11. z nich je vyčlenených pre slovenské múzeum, uviedol minister obrany Knott.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal o lety priamo od slovenského premiéra Eduarda Hegera na summite EÚ v Bruseli tento mesiac.

Ak bude Slovensko súhlasiť, bude prvým členom NATO, ktorý tak urobí.

Svoje MiGy uzemnila v lete pre nedostatok náhradných dielov a špecialistov na údržbu po návrate ruských technikov domov. Ale ukrajinské letectvo, ktoré prevádzkuje MiGy-29, by ich s radosťou prijalo.

„Už nepoužívame MiGy,“ povedal Knott. „Nemajú pre nás žiadnu skutočnú hodnotu. Ak ich dáme Ukrajine, môžu pomôcť zachrániť ich životy.“

Konečný výsledok sa očakáva v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov.

Odkedy boli slovenské MiGy zastavené, ďalší členovia NATO, Poľsko a Česká republika, monitorujú slovenský vzdušný priestor, pričom Maďarsko sa má pripojiť ešte tento rok.

Bratislava podpísala zmluvu na nákup 14 amerických stíhačiek F-16 Block 70/72, no začiatok ich dodávky sa posunul o dva roky na začiatok roka 2024.

Knott zdôraznil, že jeho krajina zareagovala na ukrajinskú potrebu zbraní aj napriek dlhotrvajúcej politickej kríze, ktorá spôsobila pád vlády v decembri po hlasovaní o nedôvere.

„Je absolútne v našich národných, štátnych, bezpečnostných a obranných záujmoch, aby sa Ukrajina dokázala brániť proti ruskej agresii,“ povedal.

Nie všetci na Slovensku si to myslia.

Prezidentka Zuzana Čaputová požiadala vládu, aby zostala s obmedzenými právomocami do predčasných volieb v septembri.

Medzi jej lídrov patrí populistický expremiér Robert Fico, ktorý je proti vojenskej podpore sankcií EÚ voči Ukrajine a Rusku a vyhlásil, že slovenská vláda nemá mandát na poskytovanie vojenských lietadiel Ukrajine.

Vláda v tejto veci čaká na právne poradenstvo.

Ale Mickovo usporiadanie „naozaj bude výhodné pre všetkých zúčastnených,“ povedal Knott pre agentúru AP.

„Z tohto pohľadu si neviem predstaviť, že by si niekto rozumne myslel, že pomoc Ukrajine zachráni ľudské životy a zároveň zvýši našu bezpečnosť,“ dodal.