Chung Yu-chen, reportér CNA
Hospodárske vzťahy medzi Litvou a Taiwanom zaznamenali významný pokrok a nabrali na sile rok po tom, čo Litva otvorila obchodnú kanceláriu na Taiwane ako súčasť svojej stratégie hospodárskej diverzifikácie, uviedol nedávno litovský predstaviteľ.
Keďže úrad oslavuje svoje ročné výročie, CNA hovorila s námestníkom litovského ministra hospodárstva a inovácií Karolisom Zemaidisom, aby sa pozreli na to, čím úrad doteraz prispel a aké sú jeho priority v prístupoch do roku 2024.
Veľký pokrok sa podľa Žemaitisa dosiahol v spolupráci polovodičov a laserov.
„Pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti polovodičov, vyzdvihol by som oznámenie o taiwanskej kapitálovej investícii pre litovské spoločnosti,“ povedal Žemaitis o dohode z januára 2023 medzi taiwanským inštitútom pre výskum priemyselných technológií (ITRI) a litovskou polovodičovou spoločnosťou Teltonika.
Podľa dohody taiwanská vláda pomôže litovskej technologickej spoločnosti vybudovať 8-palcovú výrobnú linku na výrobu polovodičových doštičiek, aby položila základy pre vývoj polovodičov v Litve.
„Je to prvýkrát, čo Taiwan a Litva uzavreli takúto dohodu. Predstavujem si, že je to veľký krok aj pre litovský vývoj polovodičov a sme z toho veľmi nadšení,“ povedal 30-ročný predstaviteľ.
Ďalším krokom vpred je podľa neho Výskumné a inovačné centrum ultrarýchlych laserových technológií na juhu Taiwanu, ktoré v septembri založili Taiwan a Litva, globálny líder v oblasti laserových technológií.
Napriek týmto pokrokom „vždy chcem urobiť viac,“ povedal Žemaitis ako súčasť očakávaní litovskej spoločnosti.
Litva s približne 2,8 miliónmi obyvateľov zaznamenala za posledných 30 rokov rýchly rast, čo v spoločnosti vytváralo vysoké očakávania pre rýchle výsledky, na rozdiel od „dlhodobých“ ázijských kultúr, uviedol Žemaitis.
Investičný fond v hodnote 200 miliónov USD založený Taiwanom v januári 2021 špeciálne pre podniky v strednej a východnej Európe. Súčasťou zamerania fondu je uprednostňovať aplikácie, ktoré prinášajú vzájomné výhody Taiwanu a Litve.
Podľa Národného rozvojového fondu (NDF), ktorý je za projekt zodpovedný, bolo v rámci fondu schválených päť investičných projektov (dva v Litve, dva na Slovensku a jeden v Slovinsku) v hodnote približne 653 miliónov NT$ (20,1 milióna USD). Až do dnes.
Projekty v Litve zahŕňajú spoločnosti špecializujúce sa na výpočtovú presnosť a laserové technológie.
V januári 2021 Taiwan ďalej spustil pôžičkový program vo výške 1 miliardy USD na podporu spoločných projektov medzi taiwanskými spoločnosťami a spoločnosťami v Litve a susedných krajinách.
Podľa Národnej rady pre rozvoj na úrovni kabinetu získal litovský výrobca solárnych fotovoltaických zariadení Solitek prostredníctvom programu finančné prostriedky vo výške 8 miliónov eur (8,46 milióna USD) a profitovali aj tri taiwanské spoločnosti.
Spôsob, akým sa investičný fond vyvíjal, je základom toho, prečo Litva presadzovala užšie ekonomické vzťahy s Taiwanom a mnohými ďalšími krajinami Ázie.
Slovo „taiwanský“ sa v jeho názve používa po tom, čo Čína zaviedla sériu represívnych opatrení proti pobaltskej krajine za to, že Taiwanu umožnila v roku 2021 otvoriť zastúpenie vo Vilniuse.
Čína dôrazne odmieta akékoľvek kroky alebo gestá, ktoré naznačujú, že Taiwan je suverénnym štátom, a jej odvetné opatrenia vrátane blokovania litovského exportu do Číny narušili to, čo sa v niektorých oblastiach javilo ako prosperujúce bilaterálne obchodné vzťahy.
Napriek tomu Litva pevne stála na svojom stanovisku a Litovský obchodný úrad v Taipei otvoril svoje brány 7. novembra 2022, na čele ktorého stál Paulius Lukaskas, poradca bývalej premiérky Ingrid Šimonide.
„Nie sme veľmi nadšení z akéhokoľvek ekonomického tlaku zo strany akejkoľvek krajiny,“ odpovedal Zimatis na otázku, či agresívna reakcia Pekingu zapôsobila na Litvu.
Ekonomický tlak však nie je pre Litvu novinkou, keďže pobaltský štát využili na vyvíjanie ekonomického tlaku iné krajiny vrátane Ruska.
„Môže Rusko vyvíjať tlak na Litvu z hľadiska energetiky? Nie, nemôže. Prečo? Pretože Litva je úplne energeticky závislá od Ruska.
„Myslím si však, že Litva môže rozhodnúť o tom, aké hospodárske vzťahy s kým vyvinie. A nie je na iných krajinách, aby sa rozhodli pre Litvu,“ povedal Žemaitis v rovnakom duchu, ako mnohí litovskí politici, ktorí sa tejto téme venovali.
„Nie je zodpovednosťou Číny rozhodovať za Litvu, ani nie je úlohou Číny rozhodovať za Litvu. Myslím si, že na tom je založený medzinárodný poriadok,“ povedal.
Začiatkom tohto roka sa orgán Svetovej obchodnej organizácie (WTO) na urovnávanie sporov rozhodol zriadiť panel, ktorý má preskúmať opatrenia prijaté Pekingom, ktoré ovplyvnili obchod s tovarom a službami s Litvou.
„Uvidíme, ako tento proces prebieha [goes],“ povedal námestník ministra s tým, že diverzifikácia je najlepší spôsob, ako zmierniť tlak najmä v Ázii, kde je Žemaitis od nástupu do funkcie minulý rok rušný.
Litva podľa neho otvorila veľvyslanectvá v Južnej Kórei, Singapure a Austrálii, kde predtým žiadne veľvyslanectvá neboli. Snažila sa tiež podporiť obchod s Áziou, najmä s podobne zmýšľajúcimi partnermi, akými sú Japonsko, Kórea, Singapur a Taiwan.
„Je to niečo, v čom sme veľmi proaktívni,“ povedal.
Na otázku, či by rovnako zmýšľajúcimi partnermi mali byť demokracie, Zimatis odpovedal, že demokracia spolu s hodnotami, akými sú sloboda prejavu a ľudské práva, sú pre Litvu dôležitým hľadiskom v jej vzťahoch s rôznymi ekonomikami.
Pokiaľ ide o stratégiu Litvy v Ázii: „Viac pozornosti venujeme podobne zmýšľajúcim demokraciám, ako ich nazývame, vo väčšine prípadov na medzinárodnej scéne, či už ide o krajiny EÚ alebo NATO. Ide o OECD a iné formy, kde sú základné práva sú rešpektované,“ povedal Žemaitis.
Povedal tiež, že Litva neplánuje navštíviť Čínu, ktorá je prioritnou krajinou pre hospodársky rozvoj.
„Máme obmedzený čas, máme obmedzené zdroje a tieto zdroje musíme zamerať na krajiny, ktoré sú našimi prioritami,“ povedal.
Enditem/LS
