Objavená skrytá lagúna obsahuje staré živé fosílie

Autor: Kevin C. Nice | publikovaný pred 9 sekundami

Na argentínskej náhornej plošine v soľných pláňach Puna de Atacama vedci nedávno objavili celý systém lagún, ktoré sú súčasťou doteraz skrytého ekosystému. V týchto lagúnach sú obrovské vrstvené skaly nazývané stromatolity, ktoré vznikli fotosyntézou cyanobaktérií, typu modrozelených rias. Tieto stromatolity by vedcom mohli poskytnúť nové poznatky o najskorších formách života, ktoré sa vyvinuli na našej planéte a možno, ako naznačuje nový výskum, o živote na Marse.

Tieto skryté lagúny poskytujú vedcom pohľad na život, aký mohol byť na Zemi pred 3,5 miliardami rokov.

Stromatolity nájdené v tomto novoobjavenom systéme skrytej lagúny považujú vedci z NASA za jeden z najstarších ekosystémov na našej planéte. Obsahujú najstarší fosílny záznam života na Zemi, asi 3,5 miliardy rokov od našej minulosti.

Podľa Briana Hynka, jedného z profesorov geologických vied na University of Colorado Boulder, fosílie nájdené v týchto stromatoloch predstavujú niečo ako najstaršie makrofosílie na Zemi v prostredí, ktoré je na našej planéte veľmi vzácne.

Tieto skryté lagúny poskytujú vedcom pohľad na život, aký mohol byť na Zemi pred 3,5 miliardami rokov. V prekambrickej ére prehistórie našej planéty, ktorá trvala približne pred 4,6 miliardami až 541 miliónmi rokov, boli stromatolity celkom bežné a rozšírené po celom svete. V tomto bode našej histórie sa nachádzajú len na niekoľkých miestach po celom svete.

Ale starodávne stromatolity nájdené v skrytých lagúnach Puna de Atacama sú oveľa väčšie ako tie, ktoré teraz vidíme na našej planéte, merajú 20 stôp (6 metrov) na dĺžku a 16 až 22 stôp (5 až 7 metrov) na šírku. , Novoobjavené stromatolity nie sú také veľké, merajú asi 15 stôp (4,5 metra) na šírku. Hynek hovorí, že nie je s určitosťou známe, ako sa tieto stromatolity tak zväčšili, hoci verí, že to môže byť skutočnosť, že ich ekosystém zostal tak dlho nedotknutý.

Mars spojenie

Podľa Hynka je možné, že stromatolity nachádzajúce sa v skrytej lagúne sú výsledkom anoxygénnej fotosyntézy mikróbov. Ak áno, mohlo by nám to poskytnúť lepšie pochopenie možnosti života na Marse. Keďže Červená planéta obsahuje viac ako 600 prastarých jazier, je možné, že mala kedysi oceán, čo znamená, že bola pravdepodobne veľmi podobná Zemi v jej skorších tisícročiach.

Tieto stromatolity, ktoré sa nachádzajú v skrytých lagúnach, obsahujú aj halit a sadru, minerály, ktoré sa na Marse nachádzajú v hojnom množstve. Otázkou zostáva, či sa niekedy život na Marse vyvinul prostredníctvom fotosyntézy, no ak by sa tak stalo, tieto stromatolity sú presne tam, kde by sme ich podľa Hynka očakávali.

V hre sú aj ďalšie problémy, ako napríklad, kedy sa na Marse vyvinul kyslík a či mohli byť podmienky správne na vytvorenie života v určitom bode minulosti planéty, ale štúdium týchto starých stromatolov nám dáva lepšie pochopenie ranej histórie našej planéty. Pomôže dozvedieť sa viac a poskytnúť prehľad. V živote v iných svetoch.

Zdroj: cnn