Vedci sa domnievajú, že kométy mohli dodať na Zem organické prvky potrebné na dozrievanie života, a nový výskum ukazuje, ako exoplanéty mohli získať tieto špeciálne zložky z komét.
Vo svojej ranej histórii bola Zem bombardovaná dopadmi asteroidov, komét a iných kozmických telies, ktoré zostali po formovaní Slnečnej sústavy. Vedci stále diskutujú o tom, ako planéta získala vodu a molekuly potrebné na vytvorenie života, ale kométy sú pravdepodobným kandidátom.
Ak však kométy môžu potenciálne dopraviť zárodky života na Zem, mohli by to isté urobiť exoplanétam inde vo vesmíre? S touto otázkou na mysli tím výskumníkov z Inštitútu astronómie Cambridgeskej univerzity vyvinul matematické modely, ktoré im pomohli ukázať, ako by kométy teoreticky mohli poskytnúť podobné stavebné kamene pre život na iných planétach v galaxii.
Hoci tento výskum má ďaleko od presvedčivých dôkazov o živote na iných svetoch, zistenia tímu by mohli pomôcť zúžiť hľadanie exoplanét, ktoré sú hostiteľmi života.
„Stále sa dozvedáme viac o atmosférách exoplanét, preto sme chceli zistiť, či existujú planéty, kam by komplexné molekuly mohli dopravovať aj kométy,“ povedal autor štúdie Richard Anslow z Inštitútu astronómie na Univerzite Cambridge.“ vyhlásenie, „Je možné, že molekuly, z ktorých vznikol život na Zemi, pochádzajú z komét, takže to isté môže platiť aj pre planéty inde v galaxii.“
Pripojené: Comet 67P má potenciál pre život – vonia ako naftalín a mandle
Počas niekoľkých posledných desaťročí sa vedci dozvedeli viac o takzvaných „prebiotických molekulách“ nájdených v kométach, ktoré mohli viesť k životu. Napríklad v roku 2009 boli vzorky získané z kométy Wilde 2 počas NASA hviezdny prach Misia našla glycín, aminokyselinu a stavebný kameň bielkovín. Európska vesmírna agentúra Rosetta Misia tiež detekovala organické molekuly v atmosfére kométy 67P/Churyumov–Gerasimenko v rokoch 2014 až 2016.
Tieto organické molekuly však môžu byť zničené počas vysokorýchlostného nárazu na planétu pri vysokej teplote. To znamená, že Anslow a jeho kolegovia museli nájsť scenáre, v ktorých by rýchlosť kométy narážajúcej do inej slnečnej sústavy bola dostatočne nízka na to, aby tieto prvky zostali nedotknuté, aby život prežil.
Výskumníci prostredníctvom svojich simulácií zistili, že v prípade solárnych systémov s hviezdami podobnými Slnku by dopady s najnižšou rýchlosťou nastali s najväčšou pravdepodobnosťou tam, kde je veľa planét tesne pri sebe. Vedci nazývajú tieto typy planetárnych systémov „Systém hrášku v strukeKométa prechádzajúca vonkajším okrajom takéhoto systému by sa spomalila, keď by poskakovala medzi obežnými dráhami týchto planét.
Simulácie tímu medzitým naznačujú, že blízke skalnaté planéty môžu predstavovať „jedinečné výzvy pre život“. červených trpasličích hviezd, oficiálne známy ako M-trpasličí hviezdy. Toto sú najbežnejšie hviezdy v Mliečnej dráhe a boli obľúbeným cieľom astronómov loviacich exoplanéty.
Ale ešte viac vysokorýchlostných dopadov je vidieť na kamenných planétach v takýchto systémoch. Šance kométy na zasiatie života by mohli byť zničené, najmä ak sú planéty od seba vzdialené.
„Je vzrušujúce, že môžeme začať identifikovať typy systémov, ktoré môžeme použiť na testovanie rôznych scenárov pôvodu,“ uviedol Anslow vo vyhlásení. „Toto je iný spôsob, ako sa pozerať na veľkú prácu, ktorá už bola vykonaná na Zemi. Aké molekulárne cesty zodpovedajú za obrovskú rozmanitosť života, ktorý vidíme okolo seba? Existujú aj iné planéty, kde existujú podobné cesty? Toto „Je to vzrušujúci čas, aby sme mohli spojiť pokroky v astronómii a chémii a študovať niektoré z najzákladnejších otázok zo všetkých.“
toto bol výskum zverejnené dnes V časopise Proceedings of the Royal Society A.
