Opustené nákupné centrum, útočisko ponúka priateľstvo ukrajinským utečencom uprostred strachu
Ludmila Kuzmina a Kristina Koncharova žijú 500 km od seba na Ukrajine. Kuzminová má 67 a Gonzarová 28. Bez vojny v ich rodnej krajine by sa títo dvaja nestretli, no teraz spolu sedia na parkovisku prázdneho nákupného centra v poľskom Presmissle.
Keď sa konečne pokúsili opustiť vojnou zničenú krajinu, stretli sa na preplnenej železničnej stanici v ukrajinskom Ľvove. 11 dní. V deň, keď prišli, sa odhadovalo, že na stanici bolo 750 ľudí. Našli sa.
Obe ženy opustili svoj dom s veľmi malým majetkom.
„Tu sú moje kabelky, doklady, pasy a nejaké zdravotnícke potreby.
Konzarova nosí jeho sako, ktoré dostal z kopy a kopy darovaného šatstva.
Dvaja prišli sami a opustili rodinu. Kuzminovej 38-ročný syn sa pripravoval na boj proti Rusku, ktoré koncom minulého mesiaca napadlo Ukrajinu. Matka a stará mama Koncharovej zostali v Záporoží.
Zahŕňajú 964 000 ľudí, ktorí 24. februára odišli z Ukrajiny do Poľska. V nedeľu, v deň ich príchodu, poľská pohraničná stráž uviedla, že do 15:00 prešlo 81 400 ľudí.
Obe ženy uviedli, že neplánujú utiecť po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojim silám obsadiť Ukrajinu.
„Nemyslím si, že by sme mali odísť. Pretože sa to blíži ku koncu. Moji priatelia povedali, že to nie je pravda. Je to akýsi sen. Všetci si to mysleli,“ povedala Kuzmina.
„Ruchot, rachot, rachot. Bezsenné noci. Úzkosť. Strašná úzkosť, je to neustále, skoro až panický záchvat.“
Obe ženy sedia spolu, nabíjajú si telefóny a jedia cestoviny z papierových misiek pod modrým stanom a čakajú na premávku do nemeckého Stuttgartu. Dobrovoľníci sa snažia nájsť najlepšie možnosti. V jednom momente sa našla možnosť, ale bolo to do Berlína, a tak sa dobrovoľník v oranžových šatách vydal skúsiť to znova.
Pribehnú autobusy, ktoré vyložia ďalších utečencov za menej ako pár metrov. Ľudia z celej Ukrajiny – väčšinou ženy a deti – vyšli z parkoviska a našli jedlo, provizórne prístrešie, darované šatstvo a osobné veci. K dispozícii sú plienky a kočíky, výrobky pre zdravie žien a SIM karty.
Vo vnútri opusteného supermarketu je každá izba očíslovaná a označená terčom – Krakov, Varšava, Česká republika, Slovensko – a ľudia vo vnútri spia na posteli. Deti sa hrajú. Sú tam vrstvy prikrývok, vankúšov a podložiek na jogu.
Na pomoc prišli ľudia z celej Európy. Niektorí ponúkajú odvoz alebo vyloženie tovaru. Sú tu ŠPZ z Poľska a Ukrajiny, ale aj z Nemecka, Estónska a Lotyšska.
Príchod sem je uprostred dlhej cesty do konečného cieľa. Xenia Pletnová strávila deväť dní v útulku v Kyjeve, kým urobila ťažké rozhodnutie odísť so svojou matkou a dvojročným synom Nestorom. Jej manžel, otec a sestra sú stále na Ukrajine.
Do krytu vošli po tom, čo sa zrazila budova 500 metrov od jeho domu.
„Hluk, bolo to, akoby naša budova padala. Áno, je to veľmi hlasné, bolo to strašidelné. V ten deň sme si uvedomili, že tu nemôžeme byť. Musíme ísť,“ povedala Pletnová.
Deväť dní, ktoré strávili v úkryte, bolo ako z hororového filmu, pričom často počul zvuky výbuchov a jeho syn hral hluk ako hru.
„Bum, bum, bum,“ opakovalo jej batoľa.
Plednová povedal, že dúfa, že sa konflikt čoskoro skončí, aby mohol ísť do mesta, kde pracuje ako turistický sprievodca.
„Milujem svoje mesto. Je krásne a dúfam, že ho nezničí Putin.“
