Zhrnutie: Neuroveda vedomia skúma základné aspekty bdelosti a kognitívnych pojmov vyššej úrovne, ako je myslenie a porozumenie.
Rôzne teórie, ako napríklad teória globálneho neurónového pracovného priestoru a teória integrovanej informácie, sa pokúšajú poskytnúť vysvetľujúci rámec pre vedomú skúsenosť.
Nástup techník ako fMRI a EEG nám umožnil identifikovať nervové koreláty vedomia, čím sa zvýšilo naše chápanie tohto komplexného javu.
Napriek pokroku je však neuroveda vedomia v plienkach a pochopenie toho, ako neuronálna aktivita vyvoláva subjektívne skúsenosti, zostáva významnou výzvou.
Dôležité fakty:
- Vzostupný retikulárny aktivačný systém (ARAS), sieť oblastí mozgu vrátane talamu a mozgového kmeňa, reguluje našu úroveň bdelosti a uvedomenia, čo sú predpoklady vedomého uvedomenia.
- Teória globálneho neurónového pracovného priestoru naznačuje, že vedomie vzniká, keď sú informácie globálne dostupné viacerým kognitívnym systémom v mozgu, čo je stav dosiahnutý sieťami neurónov, ktoré prenášajú signály do rôznych oblastí mozgu.
- Teória integrovanej informácie tvrdí, že vedomie je základným aspektom vesmíru a že každý systém, ktorý má určitý stupeň „integrovanej informácie“, zažíva vedomie.
Zdroj: neurovedecké novinky
Ľudský mozog, zázrak evolúcie, ukrýva tajomstvá, ktoré vedcov stále mätú. Jednou z takýchto hádaniek je fenomén vedomia – naše subjektívne uvedomovanie si sveta okolo nás a našich vnútorných myšlienok a pocitov.
Napriek storočiam filozofického diskurzu a desaťročiam vedeckého skúmania zostáva vedomie vysoko kontroverzným a do značnej miery nepochopeným aspektom ľudského poznania.
Pochopenie vedomia začína jeho najzákladnejším aspektom – vedomým stavom, ktorý odlišuje bdelosť od spánku, kómy alebo iných nevedomých stavov. Čaj
Ich schopnosť prepínať medzi vedomými a nevedomými stavmi závisí od zložitých interakcií v rámci siete oblastí mozgu nazývaných vzostupný retikulárny aktivačný systém (ARAS), ktorý zahŕňa talamus a mozgový kmeň.
ARAS reguluje našu úroveň bdelosti a uvedomenia – predpoklady vedomého uvedomenia.
Býť bdelý však neznamená byť pri vedomí. Vezmime si napríklad stavy ako „syndróm uzamknutia“ alebo „vegetatívne stavy“, pri ktorých môže dôjsť k nedostatočnej uvedomelosti, aj keď je osoba bdelá.
Poukazuje na vyššiu úroveň vedomia – vedomý obsah, ktorý zahŕňa našu schopnosť vidieť, myslieť a chápať.
O vysvetlenie vedomého obsahu sa pokúšali rôzne teórie. Jednou z prevládajúcich teórií je teória globálneho neurónového pracovného priestoru, ktorú navrhli Stanislas Dehaene a kolegovia.
Podľa tejto teórie vedomie vzniká, keď sú informácie globálne dostupné pre viaceré kognitívne systémy v mozgu – stavy dosiahnuté sieťou neurónov, najmä v prefrontálnom kortexe, ktoré prenášajú signály do rôznych oblastí mozgu.
Predpokladá sa, že tieto „zápaly“ rozsiahlej mozgovej aktivity súvisia s vedomým vnímaním.
Ďalšia vplyvná teória, teória zjednotenej informácie, ktorú navrhol Giulio Tononi, tvrdí, že vedomie je základným aspektom vesmíru, podobne ako priestor a čas.
Podľa tejto teórie každý systém – biologický alebo umelý – ktorý obsahuje určité množstvo integrovaných informácií, nazývaných „phi“, zažíva vedomie.
Zatiaľ čo táto teória ponúka jedinečný pohľad na zložitý problém vedomia, empirické testovanie je menej jednoduché.
Nedávne technologické pokroky, ako je fMRI a EEG, umožnili identifikovať nervové koreláty vedomia (NCC) – špecifické systémy v mozgu, ktoré zodpovedajú vedomým zážitkom.
Napríklad výskum využívajúci tieto nástroje naznačil dôležitú úlohu frontálnej a parietálnej kôry pri vedomom uvedomovaní.
Anestézia, ktorá privádza pacientov do bezvedomia na operáciu, poskytuje fascinujúci pohľad na povahu vedomia. Anestetiká narúšajú vedomé uvedomenie, účinne „vypínajú“ špecifické vzorce mozgovej aktivity, pričom zachovávajú funkcie, ako je srdcová frekvencia a dýchanie. To podporuje hypotézu, že vedomie sa vynára z určitých typov aktivity neurónovej siete.
Štúdie o pacientoch s poruchami vedomia, štúdie zobrazovania mozgu u meditujúcich a psychedelický výskum navyše poskytujú fascinujúce poznatky o povahe subjektívnych zážitkov a sebauvedomenia.
Zatiaľ čo začíname odhaľovať niektoré záhady, neuroveda vedomia je stále v plienkach. Vedomie zahŕňa mnoho ďalších procesov, vrátane pamäti, pozornosti, zámeru a sociálneho poznania.
Okrem toho, pochopenie toho, ako miliardy neurónov vyvolávajú subjektívne skúsenosti alebo prečo máme vedomie, zostáva obrovskou výzvou.
Hľadanie vedomia nie je len intelektuálne cvičenie. To má hlboké dôsledky pre pochopenie duševných porúch, zlepšenie umelej inteligencie a dokonca aj formulovanie etických smerníc pre starostlivosť o pacientov a práva zvierat.
Ako pokračujeme hlbšie v ponorení sa do hádanky mysle a mozgu, jedna vec je istá – naša snaha porozumieť vedomiu bude naďalej pretvárať náš pohľad na realitu, poznanie a nás samých.
skúmať správy o tomto vedomí
autor: neuroveda spravodajská komunikácia
Zdroj: neurovedecké novinky
kontakt: Neurovedné správy Komunikácia – Neurovedné správy
obrázok: Obrázok pripísaný Neuroscience News
Citácia:
,Zmena vzostupného retikulárneho aktivačného systému s zotavením sa z vegetatívneho stavu do stavu minimálneho vedomia u pacienta s mŕtvicou.„Od Janga, Sung Hoa a spol. Liek
,Neurobiológia vedomia pri syndróme uzamknutia: symptomatický a klinický prehľad.od Bereniky Maciejewiczovej. ibrain
,Neurónový model globálneho pracovného priestoru v náročných kognitívnych úloháchStanislaus Dehaene a kol. PNAS
,teória informačnej integrácie vedomiaod Giulia Tononiho. BMC Neuroveda
,Neurálne koreláty vedomia a pozornosti: dva sesterské procesy mozgu“ od Andrea Nani a kol. Hranice v neurovede
„Štúdie o mechanizme celkovej anestézie“. od Richarda Lernera a kol.
PNAS
,Psychedelický zážitok meniaci presvedčenie v kombinácii so zvýšeným pripisovaním vedomia živým a neživým bytostiamod Sandeep M. Nayak a kol. Hranice v psychológii
