Slovensko sa môže zdať v porovnaní s ostatnými hráčmi na energetickom trhu ako trpaslík medzi gigantmi, no v skutočnosti je to jedna z hlavných križovatiek dodávok plynu v Európe. Ruský plyn z Gazpromu vstupuje na Slovensko plynovodom Bratislava (Bratstvo) a pokračuje do Českej republiky a Nemecka. Krajina vyváža plyn prostredníctvom plynovodov do Rakúska a Talianska.
Slovensko sa vďaka svojej strategickej polohe v Európe stalo jednou z krajín EÚ, ktoré sú najviac závislé od ruského plynu a fosílnych palív. Slovensko dováža 85 % zemného plynu z Ruska, kým Nemecko dováža 65 %.
Niet preto divu, že obyvatelia Slovenska sú hlboko znepokojení energetickou krízou a zmenšujúcimi sa dodávkami plynu z Ruska.
S blížiacou sa zimou sa teraz veľa ľudí obracia na palivové drevo.
Dopyt po palivovom dreve sa takmer zdvojnásobil
Dopyt po palivovom dreve sa v septembri oproti minulému roku takmer zdvojnásobil, informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Slovensko v tomto smere nie je jediné. Nedávno webová stránka politika Varovalo, že európske lesy čelia „veľmi temnej zime“, pričom mnohé mimovládne organizácie a vedci sa obávajú, že vysoký dopyt po palivovom dreve by mohol zvýšiť nelegálnu ťažbu dreva.
Odlesňovanie je už dlho spájané s najhoršími dopadmi klimatických zmien, zatiaľ čo pri spaľovaní palivového dreva sa uvoľňujú znečisťujúce látky, ktoré sú nebezpečne škodlivé pre ľudské zdravie.
Eviduje prebiehajúci problém na Slovensku
V roku 2017 bola ťažba dreva zaznamenaná na viac ako polovici územia krajiny. Slovensko teraz podniklo kroky na zabezpečenie lepšieho hospodárenia v lesoch, z ktorých najvýznamnejším je jeho nový „zákon o národných parkoch“. Zákon vstúpil do platnosti v apríli a obmedzí ťažbu dreva v parkoch na minimum.
Európska komisia nedávno informovala, že lesná pokrývka na Slovensku rastie, pričom lesy teraz pokrývajú 41 % krajiny. Ministerstvo pôdohospodárstva SR sa zaviazalo chrániť lesy a pozorne sledovať všetky pokusy o nelegálnu ťažbu.
Vďaka novému systému budú môcť úrady sledovať, kam sa drevo zo Slovenska odváža. Slovenská polícia a lesníci a inšpektori dreva spolupracujú na dôkladnejšej kontrole kamiónov prevážajúcich náklad dreva.
Zvyšujúci sa počet krádeží
Miestne médiá však uvádzajú, že krádeže pribúdajú. Environmentálna polícia tvrdí, že niektoré prípady môžu súvisieť priamo so zamestnancami štátneho podniku LESY SR. Agentúru priamo riadi ministerstvo pôdohospodárstva.
Takéto tvrdenia v minulosti ministerstvo aj LESY SR rázne popreli. Ministerstvo tvrdí, že urobilo veľké zmeny v riadení spoločnosti v snahe zabezpečiť lepšiu transparentnosť. Mnohí odborníci vrátane bývalého ministra poľnohospodárstva Johna Mickowského však zostávajú skeptickí. Maikovský odišiel zo svojho postu a hlavnej vládnej strany OĽaNO v roku 2021 s odvolaním sa na svoje obavy z transparentnosti na ministerstve.
Sú ohrozenia lesov prehnané?
Možno prekvapivo sa slovenskí environmentalisti a poľnohospodárski experti zhodujú v tom, že vysoký dopyt po palivovom dreve v skutočnosti nepredstavuje pre lesy takú veľkú hrozbu. Environmentalista Eric Palas tvrdí, že pokiaľ sa bude dodržiavať zákon, následky budú mierne.
„Problémy však môžu nastať v oblastiach, ktoré nie sú oficiálne zalesnené, ako je poľnohospodárska pôda alebo územia v súkromnom vlastníctve,“ povedal Palas pre DW. „Tie nie sú podľa zákona. Mnohé lesy sú obhospodarované aj regionálne. Záleží na tom, ako sa k problematike postavia starostovia.“
Ministerstvo reguluje veľkosť dreveníc
Slovenský europoslanec Martin Hojšík (Renew Europe) súhlasí s tým, že hrozbou pre slovenské lesy nie sú rodiny. „Efekt používania dreva vo vašej domácnosti nie je taký obrovský ako jeho používanie v elektrárňach alebo teplárňach,“ povedal pre DW. „Mnohé z nich stále používajú drevo a dostávajú dotácie z EÚ. To je skutočný problém: EÚ by mala posielať svoje peniaze inam.“
Ministerstvo pôdohospodárstva SR reguluje množstvo palivového dreva, ktoré môžu domácnosti odoberať z lesa. Cieľom limitu 12 metrov kubických je zabezpečiť dostatok pre každého. Ministerstvo tvrdí, že dopyt v súčasnosti klesá a väčšina domácností si už palivové drevo vyzbierala.
Zelené alternatívy
Energetický expert Joseph Batida poznamenáva, že existujú ekologickejšie alternatívy dreva: „Ak chcú domáci popremýšľať o alternatívnom type vykurovania, napríklad tepelným čerpadlom, mali by najskôr investovať do rekonštrukcie domu,“ povedal pre DW. . „Nedávno spustený program Obnov si svoj dom pomôže znížiť náklady na vykurovanie. Ďalšou zaujímavou možnosťou je inštalácia solárnych panelov na ohrev teplej vody, ktorú je zase možné dotovať cez program Zelené rodiny.“
Slovensko vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie zaostáva za mnohými európskymi krajinami. Cieľom vlády je v súčasnosti do roku 2030 vyrábať 19 % energie z obnoviteľných zdrojov. Ján Garaba, prezident Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu, si myslí, že cieľ by mal byť príliš ambiciózny.
„Slovensko vo svojom novom pláne potrebuje dosiahnuť 32-percentný cieľ. Tento cieľ je stále možné dosiahnuť,“ uviedol v nedávnom vyhlásení pre slovenské médiá. „Slovensko má v tejto oblasti veľký potenciál, najmä pokiaľ ide o slnečnú a veternú energiu.“
Skromné ciele Slovenska kritizovala aj Európska komisia. „Ciele Slovenska na rok 2030 v oblasti primárnej a konečnej spotreby energie vykazujú nízke ambície,“ uvádza komisia vo svojej najnovšej správe o klimatických opatreniach v členských štátoch EÚ z októbra 2021.
Spracoval: Aingiel Flanagan
