Plány na výstavbu nových dunajských vodných elektrární vyvolávajú obavy o životné prostredie

BUKUREŠŤ – Rumunsko a Bulharsko dúfajú, že čoskoro začnú stavať dve nové vodné elektrárne na rieke Dunaj, a to aj napriek rastúcim obavám z ich vplyvu na životné prostredie a jadrovú bezpečnosť.

Prvý z nových závodov sa bude nachádzať medzi Tarnu Magurel (Rumunsko) a Nikopolom (Bulharsko), zatiaľ čo druhý spojí rumunské mesto Calarasi s bulharským mestom Silistra. Keď budú uvedené do prevádzky v priebehu nasledujúcich desiatich až 15 rokov**,** pridajú k 700 už vybudovaným priehradám a prehrádzkam na Dunaji a jeho prítokoch.

S dĺžkou vyše 2 800 kilometrov je rieka druhá najdlhšia v Európe, prechádza cez 10 krajín: Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Ukrajinu a Moldavsko.

Vlády Bulharska a Rumunska realizujú projekty ako prostriedok na zvýšenie svojej energetickej suverenity využitím hojného spoločného zdroja.

„Je čas, aby Bulharsko využilo tento prírodný zdroj,“ uviedlo bulharské ministerstvo energetiky na svojej webovej stránke. Rumunský minister energetiky Sebastian Barduja medzitým pre Euronews povedal, že prvá priehrada „je považovaná za výhodnú investíciu s dôležitou kapacitou. 800 MW inštalovaného výkonu, rozdeleného na polovicu s Bulharskom.“

Ale aj keď existuje politická súlad pre pokračovanie projektov, životaschopnosť vodných elektrární vyvoláva mnoho otázok z environmentálneho hľadiska.

„Vplyv konkrétnej pohraničnej oblasti bude obrovský. V tejto oblasti sú stovky ostrovov, ktoré sú veľmi cenné,“ povedal pre Euronews Ulrich Eiselmann, generálny riaditeľ neziskovej organizácie Riverwatch, ktorá monitoruje zdravie európskych riek.

Priehrady postavené na dolnom Dunaji by mnohé z týchto ostrovov zaplavili. „Tieto oblasti sú často poslednými miestami neresenia mnohých jeseterov a sleďov. Pre všetky tieto druhy to bude mať vražedný efekt až po Čierne more,“ dodal.

Správa o environmentálnej primeranosti hodnotiaca rumunskú energetickú stratégiu na roky 2019 – 2030, do ktorej bol pôvodne zahrnutý projekt Tarnu Magurel-Nicopol, vyvolala obavy týkajúce sa dvoch hlavných chránených oblastí sústavy Natura 2000, cez ktoré rastlina prechádza: Corabia-Turnu Magurel a Suhaya.

Tieto oblasti sú ekologicky dôležité, pretože obsahujú dôležité prírodné a poloprírodné biotopy vrátane lesov mäkkého dreva, vŕb a topoľov. Táto oblasť slúži aj ako hniezdisko pre druhy uvedené v príručke EÚ pre vtáky, ako sú ďatle, volavky žlté a volavky veľké.

Potenciálne škody presahujú tieto chránené oblasti, pričom krajinám po prúde hrozí významné zmeny v dôsledku účinkov vodných elektrární. „Keď je tečúca voda zlá v sedimentoch a pobrežná erózia začne sa proces, ktorý ovplyvní deltu a Čierne more s ďalšími dôsledkami pre ich ekosystémy a biodiverzitu,“ povedala Camelia Ionescu, sladkovodná organizácia WWF Rumunsko. projektový manažér, povedal pre Euronews.

Ak bude Dunaj odvodnený od sedimentov a zasiahne ho Čierne more, delta Dunaja bude čeliť bezprostrednému zničeniu. Druhá najväčšia delta v Európe, je jednou z najzachovalejších na kontinente a je chrbtovou kosťou biodiverzity s bohatými biotopmi, flórou a faunou.

Nízke prietoky vody by mohli ovplyvniť aj rumunskú jadrovú elektráreň Cernavoda, ktorá sa nachádza po prúde od dvoch navrhovaných vodných elektrární.

Atómová elektráreň sa pri chladení reaktorov spolieha na dunajskú vodu. Keďže sa plánujú dva nové reaktory, spotreba vody v elektrárni sa zvýši. Nedostatočné zásoby môžu zvýšiť riziko nehôd alebo zastaviť prevádzku.

Napokon, oba projekty môžu byť v konflikte s inými, ktoré už boli hodnotené.

„Medzi Rumunskom a Bulharskom už existuje projekt s názvom Fast Danube, ktorý má kompletnú štúdiu uskutočniteľnosti, hľadajúcu riešenia na zlepšenie plavby na Dunaji,“ zdôraznil Ionescu z WWF Rumunsko.

„Ak sa na jednej strane bavíme o hydrotechnických riešeniach na zlepšenie plavby, dochádza ku konfliktu a na druhej strane investujeme do výskumu výstavby vodných elektrární,“ povedal. Riečna navigácia pre lode.

Pre aktivistov zohráva EÚ kľúčovú úlohu, keďže obe krajiny dúfajú, že získajú finančné prostriedky EÚ na projekty.

Bulharsko začlenilo hydroenergetiku do svojej strategickej vízie pre rozvoj trvalo udržateľného energetického sektora v januári tohto roku, pričom načrtlo svoj cieľ vybudovať „870 MW novej vodnej kapacity“ do roku 2030, čo presne zodpovedá odhadovanej kapacite vodnej elektrárne Turnu Makurel-Nikopol.

Greenpeace Bulharsko podniklo v súvislosti s dokumentom právne kroky proti vláde, pričom sa odvolávalo na nedostatok verejných konzultácií a komplexného environmentálneho hodnotenia, ktoré sú obvyklými predpokladmi. Súd zamietol právnu námietku a rozhodol, že dokument nie je vo verejnom záujme, pretože je nezáväzný.

„Máme dojem, že ho pripravili rýchlo, aby odôvodnili opätovné prerokovanie Národného plánu obnovy a odolnosti, pretože bol zverejnený v čase, keď chcel Parlament hlasovať za opätovné prerokovanie plánu a neznižovanie emisií CO2,“ povedal McClena. Pre Euronews to povedala riaditeľka pobočky Greenpeace v Bulharsku Antonova.

Nástroj na obnovu a odolnosť (RRF) je fond v hodnote 800 miliárd EUR zriadený Európskou úniou na podporu ekonomík skupiny postihnutej pandémiou Covid-19 a zameriava sa na investície do zeleného a digitálneho priemyslu.

Zatiaľ nie je jasné, odkiaľ sa na vodné elektrárne vezmú financie. Len samotná elektráreň Turnu Magurele-Nikopol bude v roku 2018 stáť viac ako 2 miliardy EUR, ale vzhľadom na súčasnú mieru inflácie budú náklady výrazne vyššie.

Rumunský minister energetiky spomenul možné celoeurópske možnosti vrátane modernizačných fondov a fondov spolupráce s dopravcami.

„Nemyslíme si, že to dokážu s národným financovaním obnovy a odolnosti. Mali mať prísny súhlas s týmito fondmi EÚ,“ povedala Antonová z Greenpeace Bulharsko.

„EÚ môže zohrávať dôležitú úlohu pri riadení týchto typov procesov, aby členské štáty nevstupovali do megaprojektov bez toho, aby skutočne videli ich realizovateľnosť a udržateľnosť, a nie kvôli prísľubom investorov,“ dodal.

Avšak miestni ľudia, hoci si uvedomujú vplyv vodných elektrární na životné prostredie, sú z nich nadšení.

„Tento projekt zaručí platy a dane pre miestne rozpočty, čo bude úžasné,“ povedala pre Euronews Angela Dobre, ktorá vedie neziskovú organizáciu pre miestny rozvoj, kde žije Tarnu Magurele. Bol stavebným stážistom, keď sa v posledných rokoch začala prvá iterácia projektu. Komunizmus však nikdy nebol dokončený.

Tento typ projektu by mohol vdýchnuť nový život starnúcemu mestu s malým množstvom príležitostí pre mládež

materiálov. „Takéto rozsiahle úsilie si bude vyžadovať veľa odborných znalostí. Pracuje tu obrovský aparát,“ povedal. – Euronews