6. júna 2023
Po desaťročí stagnácie pociťujeme v strednej Európe vetry zmien
Spoločná tlačová správa Českej komory pre obnoviteľnú energiu, E3G, Energiaklub Hungary, Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Windex Energy a WindEurope.
Nedávne regulačné zmeny pre rozvoj veternej energie v krajinách strednej Európy sú sľubné: Maďarsko zmierňuje podmienky reštrukturalizácie. Prvé kroky na zvýšenie povolení v Slovinsku vstúpia do platnosti v júli. A nedávno novelizovaná legislatíva v Českej republike zosúlaďuje stav rozvoja veternej energetiky s inými verejnými záujmami a zjednodušuje povoľovacie procesy. Vlády v strednej Európe by mali použiť národné plány energetickej klímy (NECP), aby premietli tento nedávny vývoj do vyšších cieľov pre veternú energiu.
Krajiny strednej Európy môžu dosiahnuť svoj požadovaný podiel na novom cieli EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie iba nasadením väčšieho množstva veternej energie. Vnútrozemské krajiny ako Česká republika, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko sa spoliehajú na morský vánok. Vlády by preto mali využiť nadchádzajúcu lehotu na predloženie NECP ako príležitosť na zvýšenie svojich cieľov v oblasti veternej energie. To im umožní doručiť Čistá, bezpečná a lacná energia a zabezpečiť, aby ich ekonomiky zostali konkurencieschopné. Spotrebitelia môžu napríklad očakávať ceny elektriny 29 % zníženie do roku 2030 Ak krajiny v regióne využívajú viac obnoviteľnej energie.
Asociácie pre obnoviteľnú energiu a klimatické expertné skupiny požiadali vlády, aby využili revíziu NECP na zvýšenie svojich cieľov v oblasti veternej energie:
- Česko chce do roku 2030 zvýšiť svoj cieľ veternej energie z 1 000 MW na 1 600 MW.
- Maďarsko z 329 MW na 4 000 MW do roku 2030;
- Slovensko z 500 MW na 667 MW do roku 2030;
- Slovinsko z 500 MW na 600 až 700 MW do roku 2030.
Zlepšené povolenia pomôžu do roku 2030 strojnásobiť až osemnásobok kapacity vetra
Do decembra 2022 mali Česká republika, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko celkový inštalovaný výkon veternej energie 0,675 GW. Do roku 2030 by mohli dosiahnuť 2 až 5,4 GW. Aby sa táto energia stala realitou, je potrebné zabrániť a urýchliť rozvoj veterných elektrární.
Ciele rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, štátna regulácia obmedzujúca rozvoj veternej energie a príliš zložité povoľovacie procesy boli doteraz hlavnými prekážkami rozvoja veternej energie. To viedlo k desaťročiu stagnácie vo väčšine stredoeurópskych krajín, pozri tabuľku nižšie. Podrobnosti o kľúčových vnútroštátnych sankciách nájdete v profiloch krajín Tu.
Tabuľka: Veterná energia v krajinách strednej a východnej Európy: nové ročné inštalácie (dodatočná kapacita), celková kapacita a podiel vetra na elektrine. Iba pobrežné turbíny (v krajinách zatiaľ nie sú nainštalované žiadne pobrežné turbíny). Zdroj: WindEurope 2022
Generálny riaditeľ WindEurope Giles Dixon povedal:
„Vietor predstavuje 17 % elektrickej energie spotrebovanej v súčasnosti v Európe. EÚ chce, aby to do roku 2030 bolo 43 %. To si vyžaduje masívne rozšírenie kapacity. Celá Európa musí prispieť. Je preto povzbudzujúce vidieť rastúci počet nových veterných projektov, ktoré sa v súčasnosti v strednej Európe vyvíjajú. Počet vlád v regióne, ktoré v súčasnosti plánujú alebo uzákonili aukcie CfD pre nové veterné farmy. Každá vláda EÚ musí teraz aktualizovať svoj národný energetický a klimatický plán (NECP). Je to vynikajúca príležitosť pre vlády sformulovať nové ciele a opísať politiky, ako je povoľovanie a rozširovanie siete, ktoré ich pomôžu dosiahnuť. Ambiciózne NECP pritiahnu investície.
povedal Štefan Chalupa, prezident Českej komory pre obnoviteľné zdroje energie:
„Dobre iniciované odstraňovanie bariér musí byť dokončené a vysoké ciele NECP dohodnuté čo najskôr: príprava veterného plánu nebude trvať desať a viac rokov, ale maximálne rok alebo dva. Väčšina stredoeurópskych krajín zaspala Zavádzanie OZE Česká republika, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko nainštalovali za posledných 10 rokov spolu len 83 megawattov (MW) veternej energie, čo je približne toľko ako vo zvyšku EÚ každé 2-3 dni, ale dokonca aj krajiny ktoré sa historicky spoliehali na fosílne palivá, teraz začínajú vidieť výhody energetického prechodu.
Genady Kondarev, E3G Senior Associate pre strednú a východnú Európu, povedal:
„Revízia NECP je pre strednú Európu dôležitou príležitosťou na dosiahnutie energetickej transformácie. EÚ premieňa energetickú krízu na príležitosť oživiť svoju energetickú transformáciu a urobiť z obnoviteľných zdrojov ústrednú súčasť svojej energetickej bezpečnosti. Stredoeurópsky príspevok bude kľúčový pre dosiahnutie nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov do roku 2030, ale aj pre zachovanie konkurencieschopnosti a strategickej energetickej autonómie regiónu. Veterná energia na mori je trvalo udržateľným energetickým mixom a ústrednou zložkou vyváženého energetického systému.
László Magyar, odborník na obnoviteľnú energiu z EnergyClub, povedal:
„Súčasný zákon zakazujúci investície do veternej energie v Maďarsku sa v priebehu niekoľkých mesiacov zmení. Ďalšie prekážky sa objavia v licenčných a sieťových postupoch a inštalácie budú povolené len v určitých častiach krajiny, takže očakávajte tvrdý a pomalý rast. Dúfame, že trhové efekty (lacnejšia veterná energia) umožnia rýchlu expanziu neskôr v tomto desaťročí a do roku 2030 môžeme výrazne prekročiť cieľ 1000 MW veternej energie stanovený v revidovanom NECP.
Riaditeľ SAPI John Carraba povedal:
Povinnosť podrobiť sa kompletnému EIA pre všetky potenciálne projekty veternej energie prakticky zmrazila slovenský rozvoj veternej energie na takmer 20 rokov. V súčasnosti vidíme, ako sa bariéry pomaly rúcajú s oznamovaním podpory rozvoja veternej energie uvoľnením podmienok pre EIA a stanovením jasných termínov pre výsledky hodnotenia. Plánuje sa aj zriadenie dvoch plavebných zón pre veterné elektrárne. Hoci ide o pozitívnu zmenu, treba na nej ďalej stavať, ak má Slovensko dohnať stratený čas a splniť svoje ciele v oblasti inštalovaného výkonu veternej energie. Slovensko má významný potenciál veternej energie – na rozdiel od všeobecného presvedčenia – a treba ho využiť.“
