Po odvolaní premiéra nasledovalo referendum o EÚ na Slovensku

Slovensko otvorilo volebné miestnosti v celoeurópskych voľbách v sobotu v tieni zastrelenia premiéra Roberta Figa minulý mesiac.

Bola to polovica štyroch dní volieb do Európskeho parlamentu.

Väčšina z 27 krajín EÚ – vrátane superveľmocí Nemecka a Francúzska – bude hlasovať v nedeľu.

Ale Taliansko, tretia najväčšia ekonomika EÚ, začne hlasovať neskôr v sobotu a výsledky môžu mať veľký vplyv na štruktúru parlamentu a budúce smerovanie koalície.

Na Slovensku atentát 71-ročného básnika na Figa z 15. mája šokoval 5,4 milióna ľudí a šokoval celú Európsku úniu.

Viditeľne vychudnutý Fico zverejnil predvolebné video, v ktorom svojho útočníka opisuje ako „slovenského opozičného aktivistu“ a obviňuje ho z „agresívnej a nenávistnej politiky“.

„Bolo len otázkou času, kedy dôjde k tragédii,“ povedal štvornásobný premiér v 14-minútovom videu.

Jeho strana, ktorá útok zdôraznila na akciách svojej kampane, je proti dodávkam zbraní EÚ na Ukrajinu a proti údajným „vojnovým štváčom“ v Bruseli.

K násiliu došlo aj inde vo volebnom obvode.

V piatok neskoro večer na kodanskom námestí zaútočil muž na dánsku premiérku Mette Frederiksenovú.

Podľa svedkov nebola vážne zranená. Polícia zadržala útočníka, ktorého motív nebol bezprostredne známy. V nedeľu hlasuje aj Dánsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odsúdila „hanebný čin“ voči Frederiksenovi.

Figova streľba bola ale najdramatickejším incidentom vo volebnom obvode v období pred voľbami.

V dôsledku toho podpora Ficovej ľavicovo-populistickej strany Smer-SD raketovo vzrástla a dostala sa na prvé miesto v prieskumoch o zámeroch voličov, čím prekonala svojho hlavného liberálneho rivala.

Historicky však Slovensko zaznamenáva nízku účasť vo voľbách do EÚ. Vlani, v roku 2019, hlasovalo len 22 percent voličov.

Melony, tvorca kráľovnej?

Potom sa v sobotu pozornosť sústredí na hlasovanie Talianska. Krajne pravicová premiérka Georgia Meloniová dúfa, že silné vystúpenie jej strany posilní jej postavenie kľúčového sprostredkovateľa moci v EÚ.

Prieskumy naznačujú, že jeho postfašistickí bratia Taliansko by sa mohli dostať na vrchol s 27 percentami hlasov, čo odráža širší nárast ziskov krajne pravicových skupín v celej EÚ.

To by z nej mohlo urobiť potenciálneho kráľa – alebo presnejšie povedané, tvorcu kráľovien – a jej podpora je rozhodujúca pri rozhodovaní, či úradujúci van der Leyen, nemecký konzervatívec, ktorý vedie komisiu, dostane druhé funkčné obdobie.

Melonimu už dáva prednosť stredopravý van der Leyen a francúzska krajne pravicová líderka Marine Le Penová, ktorá chce v EÚ vytvoriť superskupinu krajne pravicových strán.

Meloni nepovedal, čo urobí, ale trvá na tom, že jeho cieľom je zatlačiť ľavicové strany EÚ do opozície.

Na domácej pôde by impozantný výkon mohol pomôcť ešte viac upevniť Meloniho kontrolu na talianskej notoricky nestabilnej politickej scéne.

Predseda vlády bol pred voľbami všadeprítomný v celoštátnych médiách a vykresľoval sa ako hrádzka najmä proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

Zvýšený odpor voči migrantom spôsobil krajne pravicové bohatstvo v celej EÚ a je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Meloni dostane k moci v roku 2022.

Prieskumy pred hlasovaním celkovo naznačujú, že krajne pravicové strany by mohli získať štvrtinu zo 720 kresiel v nadchádzajúcom parlamente EÚ.

V Holandsku, ktoré hlasovalo vo štvrtok, skončila protiimigračná strana krajne pravicového lídra Geerta Wildersa – už v novej vládnej koalícii – podľa exit pollov druhá.

Proholandským európskym stranám sa darilo lepšie, ako sa očakávalo, a poskytli určitú podporu centristom, ktorí dúfali, že zabránia prudkému nárastu krajnej pravice.

Van der Leyenova konzervatívna Európska ľudová strana a stredoľaví socialisti a demokrati budú dve najväčšie skupiny v Európskom parlamente.