INESS sa zameriava na politiky týkajúce sa podnikateľského prostredia.
Napriek dôležitosti podnikateľského prostredia pre rozvoj slovenskej ekonomiky a kvality života má téma tento rok vo volebných programoch väčšiny politických strán málo miesta.
Podľa analýzy think-tanku INESS majú mnohé strany len všeobecné frázy o podpore vyššej hodnoty, inovácií a digitalizácie ekonomiky, prípadne zaradili do svojich volebných programov nejaké vylepšenia jednoduchého účtovníctva.
„Všetky, samozrejme, podporujú menej byrokracie,“ píše analytik INESS Martin Wilaczynski s tým, že v straníckych programoch chýbajú konkrétne opatrenia týkajúce sa samostatne zárobkovo činných osôb, liberalizácie trhov a ďalších otázok.
Strany si podľa expertov naháňajú voličov populistickými sľubmi, keď Slovensko potrebuje reformy Čítaj viac
V rebríčku INESS vedú strany SaS a Progresívne Slovensko (PS) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V porovnaní s inými stranami sú ich programy kvantitatívne a kvalitatívne lepšie, žiadna z nich však nezískala maximálny počet bodov, povedal Vlachynský. SaS získala deväť bodov z 10 možných, nasledovala PS so siedmimi a KDH so šiestimi. S nulou bodov skončili Smar a Sme Rodina.
Hodnotenie volebných programov strán z pohľadu podnikateľského prostredia. (Zdroj: S láskavým dovolením INESS)Spoločným znakom návrhov prvých troch strán je návrat k rovnej dani z príjmov právnických osôb, hoci ani jeden nešpecifikuje, aká by mala byť sadzba. Sadzba zavedená počas predchádzajúcich reforiem vyslúžila Slovensku prezývku „tatranský tiger“, a to 19 percent.
Jeden z posledných prieskumov pred voľbami liberálov Čítaj viac
„Atraktívna sadzba dane je jednou z mála vecí, ktoré by vláda mohla rýchlo a jednoducho urobiť pre zviditeľnenie Slovenska,“ píše Vlachinski. „Uvidíme po voľbách, či to strany vzhľadom na obrovský deficit myslia naozaj vážne.“
Zároveň je zrejmé, že strany nepristupovali správne k podnikateľskému prostrediu.
V manifestoch strán nie je inšpirácia
Novou témou špecifickou pre tieto voľby je sektor maloobchodu, keďže mnohé strany podporujú reguláciu cien potravín alebo zasahujú iným spôsobom, a to aj napriek dôkazom z Maďarska o negatívnych dopadoch takýchto opatrení.
„Viedli k presne opačnému efektu,“ píše Vlachinsky. „Ceny potravín vzrástli za rok o 50 percent, zatiaľ čo mnohé komodity sa stali vzácnymi.“
Medzi najčastejšie uvádzané pozitívne opatrenia patrí zvýšenie hranice pre povinnú registráciu DPH, ktorá sa od roku 2009 nemení.
„Ak hľadáte inšpiráciu pre rozsiahle reformy, ktoré zo Slovenska urobia krajinu s atraktívnym podnikateľským prostredím, už nehľadajte. [parties‘] Volebné programy,“ napísal analytik.
