Posilnenie zahraničnej politiky a stabilizácia medzinárodnej pozície – Analýza – Eurázia Prehľad

DSummit Hnutia nezúčastnených krajín (NAM) sa konal od 11. októbra do 12. októbra v Belehrade pri príležitosti 60. výročia.^Th Výročie založenia hnutia je najväčším multilaterálnym podujatím v Európe a jedným z najväčších na svete v roku 2021. Hnutie nezúčastnených krajín je najväčšou skupinou v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Hnutie je pre Srbsko dôležité, pretože mnohé z jeho členských štátov Kosovo neuznávajú. Počas posledných dvoch desaťročí sa superveľmoci často rôznymi spôsobmi pokúšali obísť ústrednú úlohu OSN vo svete, pričom nasledovali jednostrannú cestu obchádzania OSN. Na druhej strane NAM podporuje pluralizmus, územnú celistvosť a nepresahovanie štátov.

Analytici sa domnievajú, že zorganizovanie summitu Hnutia nezúčastnených krajín v Belehrade v roku 2021 je strategickým krokom srbského prezidenta. Alexander Vučič S ďalekosiahlymi dôsledkami prispievajúcimi k silnej pozícii Srbska v medzinárodných vzťahoch a najmä s krajinami skupiny NAM, islamsko-arabským svetom a Blízkym východom. To všetko je súčasťou politiky premenovania Srbska na medzinárodnej a regionálnej úrovni. Vytvorí okno pre rôzne druhy spolupráce, nielen politickú, ale aj ekonomickú, vedeckú a kultúrnu spoluprácu, výmenu skúseností, ktorá je pre Srbsko mimoriadne dôležitá.

Nedávna návšteva egyptského prezidenta Abdel Fattah El-Sisi existuje, okrem iného, čo je výsledkom väčšej a silnejšej úlohy, ktorú Srbsko v súčasnosti zohráva v medzinárodných vzťahoch, a politiky, ktorou sa Srbsko v posledných rokoch riadi. To znamená, že po zániku bývalej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia (SFRJ) sa tento úsek medzinárodných vzťahov zanedbával.

Po 35 rokoch egyptský prezident navštívi Belehrad

DJeho pokračujúce posilňovanie medzinárodnej úlohy a postavenia Srbska zdôrazňuje význam a dôsledky minuloročného samitu Hnutia nezúčastnených krajín v Belehrade. Svedčia o tom aj početné návštevy vysokých zahraničných predstaviteľov v Srbsku.

Nedávna návšteva egyptského prezidenta Abdela Fattaha el-Sisiho má silnú symboliku, keďže je to prvýkrát za 35 rokov, čo sa prezident Egypta ako najväčšej a najvýznamnejšej arabskej krajiny, najmä pre Blízky východ a pre mier a stabilitu. Oblasť Stredozemného mora pripadla Belehradu. Egypt bol jedným zo zakladateľov Hnutia nezúčastnených krajín.

Na pozadí tektonických posunov v medzinárodných vzťahoch bývalý premiér Spojeného kráľovstva Tony Blair[2] nedávno povedal „Éra západnej politickej a ekonomickej dominancie sa skončila.“

Analytici sa domnievajú, že Srbsko sa drží pri zemi, pozorne sleduje globálny vývoj a trendy a presadzuje starostlivo navrhnutú, plánovanú a dlhodobú zahraničnú politiku, aby sa v rámci nezúčastneného hnutia lepšie umiestnilo a zmenilo. ako aj s islamsko-arabským svetom a Blízkym východom. Srbsku sa darí posilňovať svoje väzby s touto časťou sveta ako žiadna iná krajina v regióne a môže slúžiť ako vzor pre mnohé mocné krajiny v Európe.

Všeobecným trendom je presun moci zo Západu na Východ, čo umožňuje krajinám ako Srbsko rozvíjať svoje vzťahy vyváženým spôsobom nielen s EÚ a USA, ale aj s Ruskom a Čínou. Toto sa stáva obzvlášť potrebným vzhľadom na vzťah EÚ s krajinami západného Balkánu v kontexte čoraz neistejšieho procesu rozširovania. Podpora priateľstva s inými štátmi by mala byť prioritou všetkých štátov a ich zahraničnej politiky.

„To všetko si vyžaduje návrat k skutočným princípom Africkej únie (AU), Organizácia islamskej spolupráce (OIC), Liga arabských štátov (LAS) a ďalšie podobné mechanizmy, ale viac na opätovné preskúmanie a oživenie najlepších aspektov Hnutia nezúčastnených krajín (NAM), ktoré zachránilo svet pred tými predchádzajúcimi. . Nezodpovedné činy a trenice medzi dvoma znepriatelenými blokmi sú už desaťročia súčasťou konfliktov na celom svete.[3]

Otvorte Balkán pre každú krajinu individuálne a regionálne

DSpustil Iniciatívu pre otvorený Balkán ako myšlienku riešenia skutočných potrieb občanov krajín západného Balkánu a jej cieľom je zlepšiť ekonomické a iné vzťahy v regióne. Je dobre známe, že 70 – 80 % obchodu s tovarom sa uskutočňuje na regionálnej úrovni, a preto sa kladie dôraz na regionálnu spoluprácu.

Srbský prezident Aleksandar Vučič, vtedajší predseda vlády Severného Macedónska Joran Jau a albánsky premiér Eddie Ráma Uvedomil si to. Zároveň je dôležité, aby sa Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Kosovo pripojili k iniciatíve Otvorený Balkán. Od krajín, ktoré sa ešte nepripojili k Iniciatíve pre otvorený Balkán, sa očakáva, že predložia argumenty na vysvetlenie svojho nesúhlasu s touto myšlienkou, najmä vzhľadom na obvinenia, že za Iniciatívou pre otvorený Balkán sú ašpirácie Veľkého Srbska a Veľkého Albánska. Ak krajiny v regióne nevyužijú obrovský potenciál spolupráce, využijú ho niekto iný. Táto iniciatíva je predovšetkým o ekonomike, odstraňovaní rôznych administratívnych bariér, rôznych synergických efektoch a hlavne o tom, aby všetky krajiny v EÚ hovorili k EÚ jedným hlasom. Stále to robíš. Mali by sme si vziať svetovú skúsenosť, že žiadna krajina nemôže dosiahnuť hospodársky rozvoj bez udržiavania harmonických vzťahov so svojimi susedmi. Bez vytvorenia kultúry jednoty nie je pokrok. Občania západného Balkánu si to uvedomujú, najmä podnikateľská sféra. Vysoké percento podpory občanov Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Kosova pre iniciatívu Otvorený Balkán preto nie je prekvapujúce, pretože všetci chcú zlepšiť svoju životnú úroveň a regionálnu spoluprácu. Preto je spolupráca dôležitá pre každú krajinu individuálne a regionálne.

Analytici sa domnievajú, že Iniciatíva pre otvorený Balkán je regionálnou iniciatívou pre 21. storočie, pretože odstráni hraničné kontroly a iné bariéry a uľahčí pohyb (ľudí, tovaru, kapitálu a služieb) v rámci regiónu. Ak už existujú regionálne iniciatívy ako Severská rada (založená v roku 1952), Vyšehradská skupina, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), ASEAN, je ťažké poprieť potrebu existencie Projektu otvorený Balkán. Okrem toho regionálna spolupráca v rámci týchto synergií jasne potvrdzuje a dokazuje, že takéto iniciatívy sú základným kameňom porozumenia, pokroku a spolupráce. Základné princípy Európskej únie (EÚ) podporujú susedskú a regionálnu spoluprácu. Iniciatíva pre otvorený Balkán je základnou ilustráciou takejto politiky zameranej na budúcnosť. Pandémia Covid-19, ako aj súčasná svetová energetická a potravinová kríza v praxi ukázali, čo znamená vzájomná spolupráca a solidarita. Výmena skúseností a pomoc medzi krajinami v regióne je tiež nevyhnutná v procese integrácie do EÚ. Štúdie ukazujú (štatisticky), že z iniciatívy Open Balkans bude mať prospech každý, čo je napokon to najdôležitejšie.

Srbsko – motor európskej integrácie na Balkáne

Sekrbia je dôležitá pre stabilitu a mier v regióne, ako aj motor európskej integrácie šiestich krajín západného Balkánu. Je povzbudzujúce, že nová vláda Srbskej republiky bude vládnuť s novou energiou, prejde veľkými personálnymi zmenami, viac sa zameria na európsku integráciu a bude rôznorodejšia ako doteraz.

Hodnotenia kľúčových medzinárodných faktorov naznačujú, že Srbsko je centrom normalizácie vzťahov na západnom Balkáne, ako aj motorom európskej integrácie západného Balkánu. Pokrok Srbska smerom k členstvu v Európskej únii bol v posledných rokoch mimoriadne intenzívny. Srbsko má silné a vysoko rozvinuté ľudské zdroje a logistickú infraštruktúru, pomocou ktorej môže v relatívne krátkom čase reagovať na výzvy negociačného procesu a postaviť sa ako motor európskej integrácie na západnom Balkáne.

Vzťahy s Ruskom – príležitosť a výzva

Sekrbia je v osobitnej situácii, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré na ňu kladie medzinárodné spoločenstvo. EÚ požaduje, aby Srbsko uznalo Kosovo, pričom EÚ nemôže prinútiť svojich piatich členov, aby uznali Kosovo. Najmä Španielsko, Slovensko, Rumunsko, Cyprus a Grécko. Napriek tomu, že Srbsko odsúdilo ruskú inváziu v OSN, EÚ požaduje, aby Srbsko zaviedlo ekonomické sankcie voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu.

Analytici sa domnievajú, že Srbsko je pod veľkým tlakom, aby splnilo požiadavky Západu a zredukovalo svoje väzby s Ruskom a Čínou. Správna otázka, ktorú si treba položiť, je, čo sa ponúka Srbsku na oplátku a či Srbsko stále môže vykonávať nezávislú zahraničnú politiku a prijímať nezávislé rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami a globálnym vývojom.

Tí, ktorí poznajú politické prostredie v Bruseli, veria, že srbské zavedenie sankcií proti Rusku nezmení nič významné na jeho európskej trajektórii. Zvyšujúci sa tlak na Srbsko by však destabilizoval región západného Balkánu a ohrozil by už aj tak krehký mier a latentnú stabilitu a ďalej by Srbsko zatlačil.Ruky„Rusko a Čína.“

Analytici sa domnievajú, že Srbsko potrebuje posilniť svoju zahraničnú politiku a pokračovať v posilňovaní svojej medzinárodnej pozície napriek tlakom, pretože svet sa nachádza v historickom bode obratu a čelí nastoleniu nového medzinárodného poriadku. V tomto procese je dôležité, aby krajiny prijali obozretnú a vyváženú zahraničnú politiku, aby sa lepšie umiestnili v nových podmienkach, ktoré určite poznačia nadchádzajúce desaťročia na svetovej scéne. Srbský prezident je pod silným medzinárodným tlakom, aby uznal nezávislosť Kosova, zosúladil srbskú politiku s EÚ a zaviedol ekonomické sankcie, najmä voči Rusku. Srbská zahraničná politika je založená na štvoruholníku zahŕňajúcom EÚ – USA – Čína – Rusko + Hnutie nezúčastnených krajín. Požiadavky EÚ na harmonizáciu Srbska, ktoré podlieha zahraničnej politike EÚ, sú bez akýchkoľvek náznakov, nehovoriac o zárukách, že EÚ sa bude rozširovať alebo že sa Srbsko stane plnohodnotným členom EÚ.

---

[1] IFIMES – Medzinárodný inštitút pre Blízky východ a Balkán (IFIMES) so sídlom v Ľubľane v Slovinsku má od roku 2018 osobitný poradný štatút pri Hospodárskej a sociálnej rade (ECOSOC)/OSN.

[2] Zdroj: politika Denne, hráč: Éra západnej dominancie sa blíži ku koncu (Približavamo se kraju dominacije Západa), odkaz: https://www.politika.rs/sr/clanak/512175/Bler-Priblizavamo-se-kraju-dominacije-Zapada

[3] Anis H. Bajrektarevic: Dualizácia správania zahraničnej politiky, Odkaz: https://www.ifimes.org/en/researches/binarization-of-foreign-policy-conduct/4695?q=Binarization