Poslanci kritizujú Slovensko za „priemerné podmienky“ v rómskych komunitách – EURACTIV.com

Delegácia piatich poslancov EP uviedla, že životné podmienky, ktorým čelia rómske komunity, sú „hanebné“ po návšteve východného Slovenska, aby zhodnotili, ako krajina využíva finančné prostriedky z politiky súdržnosti EÚ na integráciu Rómov do spoločnosti.

Počas plánovacieho obdobia 2014 až 2020 Slovensko vyčlenilo milióny eur na zlepšenie životných podmienok rómskych komunít, no výsledky zatiaľ nie sú známe. Najmä vo východnej časti krajiny žijú Rómovia v segregovaných osadách bez pitnej vody a kanalizácie.

Rómske deti z týchto komunít sú navyše vylúčené zo štandardného vzdelávacieho systému, a preto Európska komisia vedie aj proti Slovensku konania o porušení.

Delegácie sa zúčastnil aj predseda Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj Yunus Omerji, ktorý kritizoval životné podmienky. „Je hanbou pre Slovensko a hanbou pre Európu, že niektorí Rómovia žijú v stredovekých podmienkach,“ povedal Omerji novinárom.

Francúzsky europoslanec stavia ich situáciu do kontrastu s tým, ako Slovensko pomáha ukrajinským utečencom z európskych financií. Vďaka uvoľneniu výnimočných pravidiel kohéznej politiky zo strany Európskej komisie vláda presunula takmer pol miliardy eur z EŠIF na opatrenia na integráciu utečencov z Ukrajiny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen ocenila iniciatívu vlády počas svojej nedávnej návštevy krajiny.

Podľa Omarejiho je to dôkaz, že núdzové situácie sa dajú riešiť, ak je „politická vôľa“. „Preto dúfame, že slovenské orgány budú situáciu marginalizovaných rómskych komunít riešiť rovnako rázne a rýchlo.“ Pravda On to cituje.

Ďalšími členmi delegácie sú nemecká europoslankyňa Constance Grell, bulharský europoslanec Andrey Novakov, Monika Vana z Rakúska a Peter Pollock zo Slovenska.

Adekvátne a pomalé začleňovanie rómskej populácie bolo jednou z hlavných výhrad Európskej komisie pri rokovaniach o nových kohéznych fondoch na roky 2021 až 2027 a s tým spojenej Dohode o partnerstve.

Po tlaku administratívy EÚ nakoniec vláda vyčlenila na vyriešenie problému až 900 miliónov eur, čo je viac ako 7 % národnej alokácie.