Požadovanie väčšej európskej podpory pre jadrovú energiu: jadrová politika

17. mája 2023

Podľa správy, ktorú 16 európskych krajín zverejnilo po stretnutí s európskou komisárkou pre energetiku Kadri Simpsonovou v Paríži, by jadrová energia mohla do roku 2050 poskytnúť až 150 gigawattov výrobnej kapacity v EÚ. Takzvaná jadrová aliancia vyzvala Európsku komisiu, aby uznala jadrovú energiu v energetickej stratégii EÚ a súvisiacich politikách.

Budova Európskej komisie v Bruseli (Obrázok: Dimitris Vetsikas/Pixabe)

Francúzska ministerka pre energetickú transformáciu Agnes Pannier-Runacher zvolala svojich kolegov z členských štátov jadrovej aliancie na 16. mája na ministerstvo energetiky. Celkovo bolo zastúpených 16 krajín. Okrem hostiteľskej krajiny boli zastúpené Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Holandsko, Poľsko, Česká republika, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Švédsko, ako aj Taliansko so štatútom pozorovateľa. Hosťujúcou krajinou bolo Anglicko.

„Aliancia pre jadrovú energiu, vytvorená z iniciatívy Francúzska, má za cieľ spojiť všetky krajiny v Európe, ktoré sa chcú spoliehať na jadrovú energiu spolu s obnoviteľnými zdrojmi energie, aby realizovali svoj energetický prechod,“ uviedlo ministerstvo.

Ide o tretie stretnutie aliancie po prvom stretnutí v Štokholme 28. februára a druhom stretnutí v Bruseli 28. marca.

Diskusie na stretnutí v Paríži boli štruktúrované okolo dvoch okrúhlych stolov: prvý o tom, ako vybudovať nezávislý európsky dodávateľský reťazec jadrovej energie; Druhým je potreba oživenia európskeho jadrového priemyslu, najmä pokiaľ ide o schopnosti a inovácie.

Počas stretnutia účastníci zdôraznili dôležitý prínos jadrovej energie, okrem obnoviteľnej energie, k dekarbonizácii výroby energie v Európe a kolektívnemu dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Diskutovali o potrebe zabezpečiť závislosť Európy od ruských dodávateľov jadrovej energie a rádioizotopov a o potrebe zaručiť bezpečnosť jadrových produktov, najmä jadrového paliva, pre elektrické a neenergetické aplikácie. Účastníci zopakovali dôležitosť spolupráce s Komisiou EÚ a podporili ciele podobne zmýšľajúcich medzinárodných iniciatív, ako je G7, na dosiahnutie tohto cieľa vytvorením silného európskeho jadrového priemyslu.

Na záver stretnutia členské štáty jadrovej aliancie podpísali Spoločné vyhlásenie Európsky akčný plán vyzýva na budovanie spolupráce v oblasti jadrovej energie, najmä pokiaľ ide o kapacity, inovácie, bezpečnosť, vyraďovanie z prevádzky a normy týkajúce sa odpadu.

„Jadrová energia by mohla EÚ do roku 2050 poskytnúť až 150 GW elektrickej kapacity (dnes približne 100 GW),“ uvádza sa v správe. „To sa rovná 30 až 45 novým veľkým reaktorom a malým modulárnym reaktorom, ktoré sa postavia v EÚ, a takéto nové projekty zabezpečia, že súčasný podiel 25 % výroby elektriny v EÚ zostane zachovaný pre jadrovú energiu.“

Dodal: „Pokiaľ ide o vplyv na zamestnanosť a rast, očakáva sa, že európsky jadrový sektor do roku 2050 vytvorí v EÚ 300 000 ďalších nových priamych, nepriamych a vyvolaných pracovných miest. Ak vezmeme do úvahy dôchodky, jadrový sektor prijme najväčší počet zamestnancov. nasledujúcich 30 rokov Európska únia má viac ako 450 000 zamestnancov vrátane viac ako 200 000 kvalifikovaných pracovníkov.“

Ministri a predstavitelia na vysokej úrovni sa dohodli, že budú „spoločne pracovať na pláne prehĺbenia spolupráce a stimulovania angažovanosti EÚ v jadrovom sektore“. To zahŕňa „podporu lepších podmienok pre rozvoj a zavádzanie nových kapacít jadrovej energie v EÚ vrátane lepšieho prístupu k financovaniu“.

Panneer-Runacher povedal, že toto tretie stretnutie členov jadrovej aliancie viedlo k veľkému pokroku.

„Toto stretnutie ukazuje, že stále rastúci počet členských štátov uznáva, že EÚ musí podporovať rozvoj jadrovej aj obnoviteľnej energie, ak chceme dekarbonizovať našu ekonomiku udržateľným a cenovo dostupným spôsobom,“ povedal generálny riaditeľ Yves Desbazeille. Obchodné združenie NuclearEurope so sídlom v Bruseli. „Premrhalo sa príliš veľa času porovnávaním jednej technológie s druhou. Očakáva sa, že dopyt po nízkouhlíkovej elektrine v nadchádzajúcich rokoch enormne vzrastie. EÚ preto teraz musí pokročiť v praktických a technologicky neutrálnych politikách zameraných na dosiahnutie našich cieľov Ciele sú: dekarbonizácia, bezpečnosť dodávok a cenová dostupnosť.“

Jadrová energia vyrába elektrinu v 14 z 27 členských štátov EÚ av súčasnosti poskytuje 25 % elektrickej energie v Európe a 50 % nízkouhlíkovej elektrickej energie.

Preskúmané a napísané World Nuclear News