V skratke:
Bezpečnostné záruky požadované pre Rusko sú stanovené v dvoch návrhoch dohôd – jedna na podpis so Spojenými štátmi a druhá s členskými štátmi NATO. Ústrednou myšlienkou týchto návrhov dohôd je, že aj NATO ustupuje z existujúcich pozícií bez toho, aby expandovalo ďalej na východ. Oddiel 4 navrhovanej dohody Ruska so štátmi NATO:
„Všetci členovia Ruskej federácie a členovia Organizácie Severoatlantickej zmluvy 27. mája 1997 nebudú rozmiestňovať svoje sily a zbrane na územiach iných európskych krajín, resp..“
Tento článok sa týka 14 členov NATO vrátane Lotyšska, ktoré vstúpili do koalície po roku 1997. Takže Rusko naozaj požaduje, aby takzvaní starí členovia NATO stiahli svoje jednotky od nových členov.
Pokračovanie časti 4 navrhované Ruskom opisuje výnimočné udalosti. „Vo výnimočných prípadoch (…) potreba vysporiadať sa s bezpečnostnou hrozbou pre jednu alebo viac strán dohody“ [bruņoto spēku] Umiestnenie sa môže uskutočniť so súhlasom všetkých účastníkov.“
Ak Rusko zaútočí na východnú časť NATO, pomoc bude dostupná len s povolením Ruska.
Ďalšie požiadavky Ruska obmedzujú vykonávanie vojenských cvičení na ruských hraniciach a bezpečnosť Ukrajiny a ďalších krajín. Napríklad v článku 7 uvádza: „Členovia, ktorí sú členmi Severoatlantickej aliancie, sa musia zdržať akejkoľvek vojenskej činnosti na území Ukrajiny, východnej Európy, Zakaukazska a iných krajín Strednej Ázie.“
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa pred rokom v rozhovore s kremeľským aktivistom Vladimirom Solovovom netajil tým, že Rusko pôvodne chcelo diskutovať o týchto zárukách so Spojenými štátmi, no nechcelo ísť do zdĺhavého dialógu.
Po páde Sovietskeho zväzu označil Lavrov krajiny pozdĺž ruských hraníc za „bezdomovcov“.
„Je to neuveriteľné [NATO] Teraz, ako povedal Putin, je to pred našimi dverami a nemôže nás to nechať ľahostajnými,“ povedal Lavrov.
Zoznam želaní Ruska prichádza v čase, keď pokračuje v sťahovaní vojenských jednotiek okolo Ukrajiny a Krymu. Tieto požiadavky, ktoré od Ruska takmer nič nepožadujú, západné politické, diplomatické a odborné kruhy označujú za neprijateľné a absurdné.
„Rusko sa snaží prebudovať alebo prehodnotiť niekde v žánroch 19. storočia: oblasti záujmu, na ktorých sa môžu veľké mocnosti vrátane tretích krajín dohodnúť v sebe. To je neprijateľné.“
Hovorí Andrice Spruts, riaditeľ lotyšského inštitútu pre zahraničnú politiku a profesor na RSU.
„Zoznam týchto požiadaviek je úplne neprijateľný, pretože podkopáva európsku obrannú architektúru, ktorá od roku 1991 priniesla do regiónu prosperitu, demokraciu a stabilitu. Akceptovanie akýchkoľvek požiadaviek Ruska podkope tento systém,“ povedala riaditeľka obrany Varšavy Katarzina Pisarska. fórum.
Lotyšský minister obrany Artis Paprix (pre rozvoj / pozri!) nazýva tieto ruské požiadavky posledným varovaním, ktoré nemôže viesť k ďalším rokovaniam:
„V praxi Všetci členovia NATO, ktorí vstúpia do NATO po roku 1997, budú účinne odzbrojení a premenení na ohrozené územia alebo ruské satelity.
Babrix nepožiadal o podporu týchto ruských požiadaviek od žiadnej krajiny NATO ani EÚ. Nie je však jasné, ako chce nový nemecký kancelár Olaf Scholes znovu nadviazať vzťahy s Ruskom.
Pokiaľ ide o Spojené štáty, niet pochýb o tom, že lotyšské orgány nás nebudú súdiť v našej neprítomnosti. V rozhovore pre Latvijas Radio pred týždňom prezident Egils Levits hovoril o prezidentoch niekoľkých krajín, ktorí opakovane opakovali slová amerického prezidenta Joea Bidena: „Bez vás nemôžeme o vás viesť žiadny rozhovor.“
„Naďalej dostávame silné ubezpečenia prostredníctvom kanálov veľvyslanectiev, že bez nich a na naše náklady neurobíme nič, a máme silnú dôveru v našich spojencov vo Washingtone,“ hovorí Babrix.
Americký veľvyslanec pri NATO v piatok poprel, že Spojené štáty predložili návrh na zníženie počtu vojakov vo východnej Európe predtým, ako hovorili s Ruskom o uvoľnení napätia na ukrajinských hraniciach. Zahraničná politika USA sa zároveň v posledných rokoch menej zapája do vzdialených globálnych hier. Záruky požadované pre Rusko síce nikto nepodpíše, no do istej miery sa už plnia, hovorí expert na zahraničnú politiku.
„Keď sú povolení noví členovia, nie je to Rusko ani Rusko, ale nie je tu žiadna veľká možnosť expandovať. [ar Krievijas ultimātu]. Otázka, ako to prezentovať. Ako to prezentovať nie je zároveň ponuka,“ povedala Sproutová.
Rusko sa tak trochu zatlačilo do kúta tým, že na Západ kladie takéto nereálne požiadavky.
Čo je však horšie, konala tak, že zámerne odmietla záruky a mohla na Ukrajine presadzovať svoje vojenské ciele.
Poľský expert sa domnieva, že Rusko mohlo zaútočiť na Ukrajinu z dlhodobého hľadiska, ak by bola skutočne cieľom Ruska, ale podľa jeho názoru to tak nie je.
„Rusko sa snaží hrať so zlými kartami, nehanebne blafovať a dúfať, že dostane čokoľvek zadarmo,“ povedala Bisarska.
Dúfa, že Západ už zvýši tlak na Rusko, čo naznačuje, že aj keď si vojaci NATO nebudú kopať nohami na ukrajinskej pôde, Ukrajine sa dostane všetkej podpory, ktorú potrebuje.
„Hrozí nebezpečenstvo, že sa Putin uväzní v nejakej pasci, pretože je absolútne nemožné a nemožné vykonať jeho posledné varovanie. Ale ak sa tak nestane, ako Putin zareaguje?“ poukazuje na to.
Rokovania s Ruskom sa plánujú v rôznych formách. Dvaja prezidenti Spojených štátov a Ruska sa na pozvanie stretli minulý rok a na budúci týždeň sa v Ženeve uskutočnia rokovania ministrov zahraničných vecí oboch krajín, pričom možno bude zasadať Rada NATO – Rusko.
Treba poznamenať, že práve Rusko vytvorilo situáciu, ktorá sa aktívne snažila o nápravu. To znamená, že výrazne vzrástla podpora členov NATO v spoločenstve NATO a dlhodobá prítomnosť frakcií NATO v pobaltských krajinách.
