Rokovania v pracovnej skupine Rady Európy

Do akej miery sa členským štátom, Európskej komisii a Európskej centrálnej banke (ECB) podarilo dosiahnuť preferované výsledky v rokovaniach o hospodárskom riadení EÚ? Hoci o tom už vieme veľa podľa štandardných pravidiel rozhodovania EÚ, vplyv ECB na neformálnych fórach, ako je Európska rada pracovná skupina Menej pozornosti sa venovalo posilňovaniu hospodárskeho riadenia.

Pracovná skupina bola zriadená v roku 2010 s cieľom predkladať odporúčania na legislatívne zmeny rámca správy ekonomických záležitostí EÚ, aby sa zabránilo opakovaniu dlhovej krízy, ktorá sa začala v eurozóne v roku 2009. a zabezpečenie lepšej analýzy a predpovedania ekonomických podmienok štátov. Tieto odporúčania tvorili základ takzvanej Európskej únie Tehličky zákonodarného zboru.

A Nová štúdia, zisťujeme, že užšia blízkosť k pozíciám ECB na rokovaniach pracovných skupín je spojená s väčším úspechom členských štátov. Náš výskum ukazuje, že veriteľské členské štáty sú úspešnejšie ako deficitné krajiny. Zistenia naznačujú, že ECB má väčší vplyv, keď sa rozhodnutia prijímajú mimo formálnych legislatívnych postupov a keď je predmet rokovaní technickejší.

Vyjednávanie pozícií a úspech

Uskutočnili sme 54 rozhovorov s kľúčovými informátormi z členských štátov, Komisie a ECB, aby sme stanovili pozície členských štátov a inštitúcií EÚ v týchto rokovaniach a pochopili, akú dôležitosť pripisujú šiestim kľúčovým otázkam nezhody. Obrázok 1 zobrazuje priemerný postoj jednotlivých členských štátov, Komisie a ECB k prerokúvaným otázkam. Úrovne boli merané na škále 0–100, kde vyššie hodnoty indikovali fiškálne konzervatívnejšie preferencie, ako je podpora prísnej fiškálnej disciplíny.

Obrázok 1: Priemerné poradie každého aktéra v rámci problémov pracovnej skupiny

Skratky: AT: Rakúsko; BE: Belgicko; BG: Bulharsko; KOM: Európska komisia; CY: Cyprus; CZ: Česká republika; DE: Nemecko; DK: Dánsko; ECB: Európska centrálna banka; EE: Estónsko; EL: Grécko; ES: Španielsko; FI: Fínsko; FR: Francúzsko; HU: Maďarsko; IE: Írsko; Informačné technológie: Taliansko; LD: Litva; LU: Luxembursko; LV: Lotyšsko; MT: Malta; NL: Holandsko; PL: Poľsko; PT: Portugalsko; RO: Rumunsko; SE: Švédsko; SI: Slovinsko; SK: Slovensko; Spojené kráľovstvo: Spojené kráľovstvo.

Ako by sme očakávali, na obrázku 1 je znázornené zosúladenie na základe postavenia dlžníka a veriteľa. Pozície niekoľkých dlžníckych krajín (ako Francúzsko, Grécko, Španielsko, Írsko a Taliansko) naznačujú odpor voči fiškálnej regulácii (s nízkym skóre). Krajiny s prebytkami bežného účtu v roku 2010, vrátane Luxemburska, Holandska, Fínska a Nemecka, sú krajinami s opačným názorom. Zdá sa, že ECB zaujala fiškálne zlý postoj, no provízia zostáva nízka.

Obrázok 2 ukazuje, do akej miery členské štáty, ECB a Komisia uspeli v rokovaniach. Úspech sa meria ako vzdialenosť medzi preferenciami každého herca a konečným výsledkom.

Obrázok 2: Úspech ECB, Komisie a členských štátov pri vyjednávaní v pracovnej skupine

Skratky: AT: Rakúsko; BE: Belgicko; BG: Bulharsko; KOM: Európska komisia; CY: Cyprus; CZ: Česká republika; DE: Nemecko; DK: Dánsko; ECB: Európska centrálna banka; EE: Estónsko; EL: Grécko; ES: Španielsko; FI: Fínsko; FR: Francúzsko; HU: Maďarsko; IE: Írsko; Informačné technológie: Taliansko; LD: Litva; LU: Luxembursko; LV: Lotyšsko; MT: Malta; NL: Holandsko; PL: Poľsko; PT: Portugalsko; RO: Rumunsko; SE: Švédsko; SI: Slovinsko; SK: Slovensko; Spojené kráľovstvo: Spojené kráľovstvo.

Obrázok 2 ukazuje, že ECB je v priemere úspešnejšia ako Komisia, a poskytuje zmiešané dôkazy o vyrovnaní medzi veriteľmi a veriteľmi. Zatiaľ čo niektorým štátom s deficitom bežného účtu sa darilo najmenej (Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko), niektorým veriteľom (Luxembursko, Holandsko, Nemecko a Fínsko) sa darilo lepšie. Slovensko a Cyprus mali v roku 2010 deficity, ale dosiahli určitý stupeň fiškálnej disciplíny (obrázok 1) a relatívne úspešné rokovania (obrázok 2).

Ďalej sme skúmali, do akej miery blízkosť ECB alebo Komisie ovplyvnila úspech pri vyjednávaní, pričom sme zohľadnili ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky, ako je HDP, veľkosť populácie a význam daných problémov. Zistili sme, že blízkosť k ECB je spojená s väčším úspechom a blízkosť ku Komisii je opakom.

Zdá sa, že menej formalizované prostredie pracovnej skupiny poskytlo ECB väčší priestor na ovplyvňovanie výsledkov než štandardné rozhodovacie postupy. Na tomto základe sa členské štáty môžu do určitej miery spoliehať na odborné znalosti ECB pri rozhodovaní o tom, aké stanovisko zaujmú ku každej otázke v rámci rokovaní. Veriteľské členské štáty zvíťazili aj v otázkach, ktoré sú pre vyjednávačov veľmi dôležité.

Čo nám to hovorí o úlohe ECB?

Pri reforme rámca správy ekonomických záležitostí EÚ na začiatku krízy mala ECB niekoľko výhod. Mala technické znalosti, ktorým mohli konkurovať len najväčšie členské štáty. Jej povesť medzi severnými členskými štátmi eurozóny sa zlepšila v dôsledku jej reakcie na finančnú krízu, zatiaľ čo komisia bola pošpinená tým, že nedokázala plne implementovať pravidlá eurozóny na udržanie makroekonomickej stability. Pakt stability a rastu)

ECB má oveľa užší mandát ako Komisia. Preto bude potrebné zvážiť pozície fiškálnych jastrabov a fiškálnych holubíc, ak Komisia dúfa, že zabezpečí rýchlu dohodu o nadchádzajúcich návrhoch v Rade pre hospodárske a finančné záležitosti. Naproti tomu ECB bola v nezávislejšom postavení.

Tieto výhody ECB v pracovnej skupine majú dôležité dôsledky pre nadchádzajúce návrhy Komisie na reformu Paktu stability a rastu. Ak skupina jastrabích členských štátov ako ECB a Štvorka (Rakúsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko) uspeje v nadchádzajúcich reformách Paktu stability a rastu, členské štáty, ktoré majú problémy, môžu mať trochu väčšiu flexibilitu. Rozpočet.

Ďalšie informácie nájdete v sprievodnom článku autorov politika Európskej únie